Viete, že? Od Hornej Úpy k Pomezkám
Pomezní boudy, ktorým však máloktorí miestny povie inak než proste Pomezky, sú aj dnes jedným z mála miest, kde turistický ruch nijak obzvlášť nenarušil ráz pokojnej horskej dedinky v malebnom údolí riečky Úpy, ktorá dala meno hneď niekoľkým väčším či menším osadám na jej toku. Horní Úpa a Pomezní boudy sú dôkazom toho, že turistov sa dá prilákať aj bez vidiny „preflámovaných“ nocí na diskotéke, mnohých stoviek metrov zjazdoviek či iných lákadiel rušnejších ski centier. Tých niekoľko chát, infocentrum a novo vybudovaný lyžiarsky areál by si prví osadníci, ktorí na rozľahlé pastviny, na dohľad od najvyššej českej hory, prišli už v 16. storočí, asi nedokázali predstaviť. Bohaté lesy na úbočiach poskytovali mimoriadne kvalitné drevo, ktoré bolo odtiaľ odvážané až do ďalekých kutnohorských baní. To všetko do okamžiku, než bola v miestnych štôlňach objavená bohatá rudná a dokonca aj zlatá žila. Po niekoľko stáročí bola horná oblasť Úpy a Pomezných búd prakticky odrezaná od okolitého sveta. K asi najzásadnejšej udalosti nedlhej histórie hornoúpska došlo v roku 1779, kedy tu prenocoval budúci rakúsky cisár a český kráľ Josef II. Ten ohromený skromnosťou, vôľou a odhodlaním miestnych horalov prisľúbil, že sa osobne postará o rozkvet obce, stavbu kostola, cintorínu a školy.
Zaujímavosťou je, že spolucestujúcim budúceho vladára bol generál Laudon, známa to ústredná postava ľudovej piesne. Miestom ich nocľahu sa stal Mohornov mlyn, ktorý po svojom vyhorení a znovuvybudovaní dostal súčasný názov - Spálený mlyn. Len čo má dedina kostol, má skoro všetko, teda aspoň centrum. Krčma, pošta aj ďalšie obecné inštancie na seba nenechali dlho čakať. Až v povojnových rokoch, resp. v neslávnom roku 1948 sa centrum obecného života a správy prenieslo do vyššie položených Pomezných búd.
Pomezní boudy, nachádzajúce sa vo výške 1050 metrov nad morom, sú dnes jedno z najvyhľadávanejších letných, ale predovšetkým zimných rekreačných stredísk. Hraničná obec medzi Poľskom a Českou republikou po celý roku ponúka turistom nadmieru dostatočný komfort. Nájdete tu asi všetko, od bowlingových dráh, cez wellness služby, bazén, požičovne zimného vybavenia, niekoľko penziónov a chalúp všemožných názvov, až po dva stredne veľké skiareály spolu s 8 prevažne ľahkými svahmi, pričom ten novší ponúka kilometrový zjazd s dojazdom prakticky do centra obce. Lyžiari si tu prídu na svoje, ale ani na bežkárov sa nezabudlo. Všeobecne sa tvrdí, že Krkonoše nie sú práve ideálnou bežkárskou lokalitou, vzhľadom k vysokým prevýšeniam, strmším svahom a hrebeňovým prejazdom, ktoré však ponúkajú nádherné pohľady do údolia v tieni majestátnej hory Snežky. Pomezní boudy sú zároveň asi najlepším východiskovým bodom pri túre na najvyššiu českú horu - Snežku. Po ceste rozhodne stojí za to navštíviť preslávenú Jelenku, teda Jelení boudu – poslednú chatu pred dlhým výstupom z východného smeru. Ale späť k bežkárom, pre ktorých sú pripravené hneď niekoľké skôr menej náročné trasy, čo do dĺžky, ktoré je najlepšie koncipovať ako poldenný výletný okruh pre všetky kategórie lyžiarov, okrem úplných začiatočníkov. Samozrejme, Jizerské hory či Krušné hory to nie sú, ale aj tak sa tu na bežkách nudiť nebudete. Pre všetky prípady je tu stále odvšadiaľ dobre viditeľný vrchol Snežky – potenciálny cieľ pre tých najzdatnejších.
Pomezní boudy ale aj Horná, či Malá Úpa si na rozdiel od iných stredísk východnej časti pohoria Krkonoše udržali ráz klasickej horské dedinky, ktorá však naozaj máločím sklame či zaostane za očakávaním. Asi najobľúbenejšou pamiatkou malebného údolia stále zostává kostolík sv. Petra a Pavla z rokov 1788-1789, ktorý je dnes 4. najvyššie položeným kostolom v Českej republike…
pozn. autora: ilustračné fotografie boli urobené na bežeckej trase medzi Pomezními boudami, Eliškiným údolím a Hornou Úpou v roku 2013.
Text / Foto: Jan Chaloupka
Preklad: O. Maňáková
Diskusia k článku (0) |
Vložiť nový príspevok