Viete, že? Neznáma Amerika I.

Keď sa povie Amerika, často krát sa vybaví len newyorská panoráma Manhattanu, podobne ako ho videli tisíce prisťahovalcov z Európy na začiatku 20. storočia, či nápis Hollywood, most Golden Gate poprípade národné parky západného pobrežia. Slnečné pláže Floridy tiež netreba zmieňovať. To, čo je medzi tým, obria plocha Veľkej zeme otcov zakladateľov, zostává pre mnohých veľkou neznámou. Všetky tie štáty ako Dakota, Oklahoma, Kansas, Nebraska či Iowa, známe len z westernov s Johnom Waynom alebo niekoľkých road movie, to je tá pravá tvár Ameriky. Nekončiaca a často jednotvárna zelená plocha, rovné highways, interstates - ako sa v štátoch označujú hlavné cesty, lemované snáď nikdy nekončiacou líniou drevených plotov texaských rančov či hradbou kukuričných klasov na severovýchode. Stovky kilometrov stále rovnaký horizont, ošarpané drugstores s čerpacou stanicou, kde vám za pár centov (bucks) nalejú prekvapkávanú čiernu kávu, prehodia pár viet a poprajú šťastnú cestu, cestu za cieľom, ktorý netrpezlivo očakávate za každým ďalším zvlnením nekončiacej cesty. Takto stručne podaný popis amerického stredozápadu môže u mnohých vyvolať znechutenie, nudu či istý pocit stiesnenosti, ktorý nastáva z toho všetkého nekonečna navôkol, až kam oko dovidí.

Veľké planiny, anglicky Great Plains, je oblasť s rozlohou približne o veľkosti Nemecka + Francúzska, tiahnuca sa od južnej texaskej hranice s Mexikom, až po kanadské územie Alberty, Manitoby a Saskatchewanu. Na západe ich zas ohraničujú Skalnaté hory a na východe povodie rieky Mississippi.  Ich stredom prechádza poludník 100 ° západnej dĺžky. Územie 10 štátov, jednotvárna krajina s prérijnou vegetáciou, ktorá bola od nepamäti domovom prapôvodných indiánskych obyvateľov. Dominantným kmeňom tohto územia bol kmeň Siouxov. Ich život bol neodmysliteľne spätý so zvieratami, ktorých nekonečné stáda dosahovali až 12 miliónov hláv. Prvým neprirodzeným nepriateľom sa im stal až človek, novodobý osadník a predátor bez príčiny. Stavy tohto, pre indiánov posvätného tvora, sa z pôvodných 70 miliónov kusov od polovice 19. storočia znížili takmer o 99%. Pre bizóny sa stal osudným rok 1871, kedy bol kongresom schválený zákon povoľujúci prakticky úplnú likvidáciu týchto zvierat, ktorých využiteľnosť zo strany bielych osadníkov bola v porovnaní s indiánmi iba minimálna. Ročný a údajne aj mesačný úbytok bol v niektorých oblastiach aj zhruba štvrť milióna kusov voľne žijúceho dobytka. Za 20 rokov zostalo z 80 miliónového stáda len 542 kusov, zrelých na vyhynutie. Až v roku 1905 vstúpila do hry Spoločnosť na záchranu bizóna, ktorá obratom zriadila niekoľko rezervácií. Ich zásluhou a zmenou celkového postoja širšej verejnosti dnes dosahujú bizónie stáda okolo 300 000 kusov.

Podobný osud bohužiaľ čakal aj pôvodné indiánske obyvateľstvo, ktoré síce nebolo lovené pre mäso a kožu (humanisti prepáčia), ale ich metlou sa stal démon alkohol, ohnivá voda, ktorá prišla rovnako ako strelný prach a pušky s bielymi osadníkmi. Ak by sme sa viac chceli venovať indiánom a ich spôsobu života, pravdepodobne by nám nestačil priestor jedného článku, a tak sa zmienime iba o súčasnom stave. Dnes je na území USA zhruba 310 autonómnych indiánskych rezervácií, ktoré sú plne pod samosprávou územných rád, bez väčšieho dohľadu a zásahu americkej vlády. Z celkovej plochy štátov zaberajú 2,3% plochy územia s rozdielnou mierou právomocí a vnútorných zákonov. Fenoménom sa tak stali indiánske kasína, ktoré majú do rezervácií pritiahnuť viac turistov, teda aj financií, pretože aj dnešní IN-indián potrebuje k plnohodnotnému životu káblovku…

Pokračovanie nabudúce.

Text: Jan Chaloupka

Foto: FreeFoto.com a Wikipedia Commons: J.Dykinga, Cassini83

Preklad: O. Maňáková