Viete, že? Najmenšie exotické štáty sveta II.

Zatiaľ čo Macao, zmienené v minulom diele tohto seriálu, bolo možno čo do rozlohy štátom malým, jeho plocha bola využitá takmer do posledného miesta. Bohaté mesto s množstvom kasín ale v dnešnom pokračovaní vystriedajú ostrovčeky, o ktorých sa toho inde dozviete len málo.

Najmenším z dnešnej prehliadky je ostrov Nauru, na ktorom sa nachádza rovnomenná republika, ktorá je zároveň najmenším ostrovným štátom aj republikou sveta. Svojou polohou patrí k ostrovnej skupine, nesúcej priliehavý názov Mikronézia – Oceánia, južne od Marshallových ostrovov. Bohužiaľ jeho nedlhá história, datujúca sa od roku 1798, kedy bola objavená britským moreplavcom Johnom Fearnom, nie je práve ružová. Aj keď bol svojím objaviteľom nazvaný „príjemným ostrovom“, jeho dejiny sú späté predovšetkým so svetovými vojnami a tiež necitlivou ťažbou fosfátov. Dnešných zhruba 13 tisíc obyvateľov ostrova je každodenne vystavovaných následkom neregulovanej ťažby fosfátov – solí kyseliny fosforečnej, ktoré sú dôležitou skupinou látok v biochémii a predovšetkým vo výrobe hnojív. Fosfáty sú pôvodom nahromadenia vrstiev vtáčieho trusu - bohatého na fosfor a horčík, ktorý v hrubých nánosoch pokryl rozsiahle územie. Väčšina už tak malého ostrova, je dnes z dôvodov zamorenia jedmi prakticky neobývateľná. Ťažilo sa tu nepretržite už od roku 1900. Za posledných desať rokov však zásoby fosfátov dochádzajú a s tým klesá aj celková životná úroveň ostrovanov. V minulosti, resp. koncom 70. rokov, tu bol život doslova rajom na zemi, keďže všetko bolo vďaka zahraničnému obchodu s cennou surovinou prakticky zadarmo, počínajúc školstvom, zdravotníctvom, absenciou daní, vysokými dôchodkami atď., atď. Dnešné obyvateľstvo stále čelí štátnemu bankrotu i riziku núteného presídlenia na iný ostrov poblíž austrálskeho pobrežia, pretože po odchode peňazí zostala len zničená krajina a štátne dlhy, ktoré sa pochybnou politikou nepodarilo dodnes skrotiť. Austrália si tu po dohode dokonca zriadila internačné tábory pre svojich väzňov a imigrantov.    

Nauru je tiež jediným štátom sveta bez úradného hlavného mesta, ale má parlament a prezidenta. Najbližšími obchodnými partnermi sú Čína, Austrália a Tchaj-wan.

Geograficky a geologicky je Nauru typickým koralovým atolom, nachádzajúcim sa na špičke už dávno vyhasnutého vulkánu. Najvyšší bod ostrova je len 61 m n. m. Z dôvodu nekvalitnej pôdy a zamorenia sa tu príliš nedarí poľnohospodárstvu. Vápencové podložie tiež neumožňuje čerpanie podzemnej pitnej vody, ktorá sa tak musí dovážať prevažne z Austrálie.

Miestne obyvateľstvo je z väčšiny pôvodné, ale veľkú časť tvoria aj prisťahovalci z okolitých ostrovných štátov a Ázie. Zaujímavosťou je, že priemerná dĺžka života je tu len 62 rokov, čo je následok prevažne nezriadeného života a nezdravého životného štýlu – predovšetkým stravovacích návykov z dôb, kedy tu bolo všetko takmer zadarmo – viac než 30% obyvateľov tu trpí závažnou cukrovkou, čo je doslova svetový unikát!

O turistickom ruchu tak nemôže byť príliš reč, samotná cesta sem je veľmi zložitá, keďže miestna letecká spoločnosť (so svojím jedným lietadlom) už skrachovala. Aj keď sú tu pekné pláže s koralovými útesmi, neexistuje tu ďalšia významnejšia turistická infraštruktúra. Väčšina potravín sa musí dovážať z Austrálie a to platí aj o jedle. Keď sa aj tak rozhodnete prísť na návštevu ostrova stačí vám na to bohato deň či dva, ale neviem, kto by meral takúto cestu i v rámci pobytu v Austrálii.

Viac o tomto ostrove sa dozviete z našich ďalších článkov: NAURU I-V.

V budúcom pokračovaní navštívime súostrovie Tuvalu a ostrov Bermudy.        

text: Jan Chaloupka

foto: wikipedia commons: J.H.Søby a web http://www.discovernauru.com/

preklad: Zuzana Megerssová