Čile: Veľkonočný ostrov - tajomný raj

Veľkonočný ostrov je vulkanického pôvodu, má tvar trojuholníku s dĺžkami strán 16, 18 a 24 kilometrov a leží tisíce kilometrov od akejkoľvek civilizácie. Keď tam dorazili prví Európania cez veľkonočné sviatky v roku 1722, ako prvé na pobreží uvideli postavené kamenné sochy, ktoré hľadeli do vnútrozemia. Miestni obyvatelia zaujali k cudzincom veľmi rozmanitý postoj. Niektorí priateľsky vítali nových návštevníkov a zapaľovali ohne, iní sa chovali nedôverčivo a zbierali kamene, aby sa v prípade núdze mohli brániť. Keď kapitán Roggeveen a jeho holandské mužstvo vystúpili na pevninu, zistili, že tu žijú vo svornosti tri rozdielne rasy. Niektorí ľudia mali tmavú pleť, iní červenú a ďalší mali až prekvapivo bielu kožu. Niektorí mali zväčšené ušné lalôčiky ozdobené zvláštnymi kotúčmi a práve títo ľudia preukazovali sochám zvláštnu úctu. Ak odhliadneme od ich sklonu ku krádeži, tak sa prejavovali títo domorodci veľmi priateľsky. Krádeže viedli ku konfliktu medzi Holanďanmi a miestnymi, pri ktorom dokonca vojaci niekoľko obyvateľov zastrelili. Objavitelia videli len málo žien, väčšina obyvateľov sa neodvažovala vyliezť a skrývala sa v podzemných jaskyniach. Holanďania po jednom dni ostrov opustili.

V roku 1770 španielska expedícia z Peru nadobudla podobné skúsenosti. Ľudia na Veľkonočnom ostrove boli ešte stále prívetiví a pôda bola stále obrábaná. O štyri roky neskôr, keď pri ostrove pristál kapitán Cook, tak sa mu naskytol úplne iný obraz. Zem bola zanedbaná a spustnutá, ľudia boli nepriateľskí a demoralizovaní, na rozdiel od nedávnej minulosti nosili teraz zbrane, drevené obušky a kópie. Veľké sochy boli prevrhnuté a zdalo sa, že sa k nim už nikto nemodlí. V 19. storočí bol ostrov cieľom lovcov otrokov a v roku 1862 bolo obyvateľstvo obzvlášť silne zdecimované nájazdom obchodníkov s otrokmi z Peru. Potom, čo bola táto kultúra už takmer zničená, prišli Európania, aby ju bližšie študovali. Kresťanskí misionári sa pokúšali obrátiť obyvateľov ostrova na kresťanskú vieru a odvrátiť ich od uctievania boha, ktorého nazývali Make-Make. Pri tomto pokuse objavili i malé božské sochy, ktoré ľudia prechovávali vo svojich obydliach. Neskôr boli nájdené aj drevené tabuľky, do ktorých boli vyrezané znaky písma. Európania ich zničili, pretože ich považovali za pohanské kultové predmety, niektoré z nich ale zostali zachované. Tieto doštičky rongo-rongo boli popísané zľava doprava a potom v opačnom smere sprava doľava. Dodnes sa však nepodarilo význam znakov dešifrovať.

Najfantastickejším objavom na Veľkonočnom ostrove sú však obrovské sochy, ktoré domorodci nazývajú Moai. Mnohé z nich sú štvormetrové či dokonca až desaťmetrové. Vážia až 20 ton. Niektoré sú ešte väčšie a vážia viac ako 90 ton. Majú neobyčajne veľké hlavy, vysunutú partiu brady a predĺžené uši, sú však bez nôh. Niektoré majú na hlavách „klobúky“ z červeného kameňa. V jednom kameňolome boli objavené tiež nedokončené sochy. Existuje mnoho špekulácií, ako obyvatelia Veľkonočného ostrova prepravovali tieto sochy (obyvatelia tvrdia, že sa sochy samy dostali na svoje miesta).

Vedci zistili, že sochy majú veľmi hlboko ležiace ťažisko a že ich mohlo pravdepodobne pomerne rýchlo vytiahnuť asi 15 ľudí za pomoci dlhých lán. Zaujímavé je aj to, že v jazyku Veľkonočného ostrova existuje slovo, ktoré označuje spôsob pohybu, ktorým sa dá pomaly posúvať bez použitia nôh. Zrejme teda už nie je tajomstvom, ako tieto sochy vznikli a ako sa s nimi hýbalo. Nezodpovedaných otázok je však stále dosť. Prečo boli stvorené? Predstavujú bohov, alebo predkov? Prečo sa dívajú do vnútrozemia a nie smerom ku brehu? Sochy však mlčia…

GPS: 27°05'53.4"S 109°22'34.5"W

Text: J. Štantejský a Divy světa

Preklad: O. Kubáčková

Foto: Wikimedia.org - Rivi, Bjørn Christian Tørrissen (2), Ian Sewell