Vatikán - katolícka enkláva II.

Stručné dejiny Vatikánu

Dejiny Vatikánu, ako sídla pápeža, sa datujú od 5. storočia, kedy na počesť cisára Konštantína I. bola postavená bazilika svätého Petra. Pápež Symmachus si v tej dobe navyše postavil neďaleko palác. Až do „babylonského zajatia“ v Avignone vo Francúzsku (14. storočie) pápež obvykle sídlil v Lateránskom paláci, ale po návrate Svätého stolca do Ríma (1337) sa pápežským sídlom stal Vatikán. Pápeži z obdobia renesancie, obzvlášť Sixtus IV., Inocenc VIII., Alexander VI., Július II., Lev X. a Klement VII. boli veľkými patrónmi umenia a práve oni začali zhromažďovať veľké zbierky a budovať prekrásne galérie. Predovšetkým Gregor XIII. a Sixtus V. utratili za umenie obrovské čiastky a tiež položili základy zbierky paláca Quirinale, ktorý bol pápežskou rezidenciou v období 17. až 19. storočia.

Zvláštnosti štátneho zriadenia a spôsobu života vo Vatikáne

Dopravný ruch v úzkych uličkách Vatikánu je zanedbateľný. Vatikánske ŠPZ majú iba autá samotného pápeža, kardinálov, vyšších svetských duchovných rímskej kúrie a tiež osobné autá občanov Vatikánu.  Osobné autá duchovných a svetských spolupracovníkov majú rímske ŠPZ. Štátny rozpočet sa dopĺňa vďaka príjmom z cestovného ruchu, cirkevných milodarov z celého sveta, príjmom z umiestnenia kapitálu v zahraničných bankách, prenájmu pozemkov a predaja poštových známok. Dvakrát do roka Vatikán vydáva menší, dopredu určený náklad novej série známok. Dodatočný príjem mini štátu pochádza z razenia vlastných mincí a pamätných medailí. Vatikán má tiež svoje vlastné nádražie, ktoré bolo postavené v polovici 19. storočia, kedy pápežský štát zaberal podstatnú časť Talianska. Známa je tiež vatikánska lekáreň, kvôli tomu, že v nej sú všetky druhy liekov, ktoré sa vo svete vyrábajú a je vlastnená rádom maltézskych rytierov (známi tiež ako johaniti či špitálníci), ktorí liečili chorých už počas krížových výprav.  Johaniti udržujú kontakty s najväčšími farmaceutickými spoločnosťami, pre ktoré je splnenie vatikánskych zákaziek otázkou prestíže a skvelou reklamou.

Pozoruhodnosti Vatikánu

Pozoruhodnosti Vatikánu sú natoľko známe a príťažlivé, že každoročne sem prilákajú z celého sveta nespočetné davy turistov a pútnikov, ktorí chcú vidieť jeho slávne architektonické diela. Slávnostným vstupom do Vatikánu je kolonádami orámované obrovské (340x240 metrov) námestie svätého Petra, vzniknuté počas 17. až 18. storočia, navrhnuté architektom Lorencom Berninim. Kolosálna kolonáda sa skladá zo štyroch radov dórskych stĺpov, nad ktorými je umiestnených 140 veľkých sôch svätcov a mučeníkov cirkvi.  Uprostred námestia v obklopení dvoch fontán stojí obelisk (1. st. pred n. l.) s výškou 35,5 m, ktorý doviezol cisár Caligula z Egyptu. V hornej časti obelisku v zlatej guli je umiestená urna s cirkevnými relikviami.

Bazilika svätého Petra (1455-1626)

Najcennejšou pamiatkou talianskej renesancie a baroka je bazilika sv. Petra. Je vybudovaná podľa návrhu Donáta Bramanteho a monumentálnu fasádu projektoval Karol Madern, ktorý nechal nad stĺpmi chrámu vyryť latinskými písmenami meno zákazníka, pápeža Pavla V. Borgheseho. Vrchol chrámu tvorí obrovská kupola, ktorá je dielom Michelangela. Bazilika svätého Petra je tak oprávnene považovaná za jedno z najväčších diel svetovej architektúry.

Je známe, že na mieste súčasného chrámu a priľahlého námestia, v období starého Ríma, sa nachádzal cirkus, kde za dôb panovania imperátora Nera boli často popravovaní kresťania. V roku 67 sem po súde priviedli tiež apoštola Petra, ktorý prosil, aby ho nepopravovali rovnako ako Ježiša Krista, tak ho Rimania ukrižovali hlavou dole. Vtedajší rímsky biskup, svätý Klement, a ďalší verní nasledovníci zložili apoštolovo telo z kríža a pochovali ho v neďalekej jaskyni.

Nabudúce: pokračovanie o bazilike svätého Petra a Sixtínska kaplnka

Text: Maxim Kucer

Foto: Wikipedia - radomil, Giovanni Paolo Pannini, Ricardo André Frantz, Karelj, Wikibob

Preklad: Zuzana Megerssová