USA: Boston III. - mestská doprava

MBTA

Alebo tiež Massachusetts Bay Transportation Authority, či skrátene podľa svojho znaku iba The T, je prevádzkovateľ bostonskej hromadnej dopravy. Teda autobusov, vlakov a hlavne metra či električiek. Podzemné tunely pre metro boli v Bostone otvorené už v roku 1897 a človek má občas pocit, že sa od tej doby príliš mnoho nezmenilo. Napríklad vlaky svoj príjazd do stanice ohlasujú desivým škripotom, ako keby sa treli o steny príliš úzkeho tunela. Kto je zvyknutý na pohodlie metra v českej metropole, bude veľmi nepríjemne prekvapený. Rozhodne sa nejedná o rýchly dopravný prostriedok imúnny voči dopravným zápcham a podzemné stanice majú v letných mesiacoch veľmi ďaleko od chládku priestranného pražského metra. Teplota v stanici je vždy tak o desať stupňov vyššia než teplota na povrchu. Neveríte? Poďte si to vyskúšať na vlastnej koži!

Jazda zelenou linkou

Predstavte si horúci letný podvečer, v parku v centre mesta je 30 ºC, pár metrov pod ním, v stanici Park Station, ešte zhruba o 10 ºC viac. Úmorné horko sa snaží rozohnať pár stojacích ventilátorov iba o niečo väčších než tých, ktoré sú bežne v kanceláriách. V rozsiahlej stanici samozrejme nemajú šancu pohnúť ťažkým a rozpáleným vzduchom ani o centimeter. Park Station slúži ako dopravný uzol pre všetky vetvy zelenej linky a tiež ako prestupný bod na červenú linku. Zelená linka má štyri vetvy: B, C, D a E a tie sa delia o dve koľaje po oboch stranách jedného nástupišťa. Povedzme, že čakáte na zelenú linku C, ale ako u každej hromadnej dopravy, prídu ako naschvál najskôr dva vlaky E, potom po jednom vlaku B a D a potom zase E, ale očakávané C nikde. Dodajme, že dnes hrá zápas bostonský basebalový klub Red Sox a ich štadión sa ako na potvoru nachádza práve na zelenej linke. Pripadáte si ako v saune, v ktorej majú všetci ostatní návštevníci na sebe basebalové dresy. Konečne sa z tunelu ozve povestné škrípanie a objaví sa vlak C.

Nastupujete, vo vagóne je na plno spustená klimatizácia, teplotný rozdiel je zhruba 20 ºC. Metro sa rozbieha, ale čo to, obe koľaje pre štyri zelené linky sa následne schádzajú do jedného tunelu, čo spôsobuje zápchu a metro sa krokom a s neustálym škrípaním vlečie cez ďalších niekoľko staníc. Začína vám byť zima. Vzápätí metro vyjde nad zem a stane sa z neho regulárna električka. Linka C už má koľaj iba pre seba a tým pádom jej v pohybe dopredu nič nebráni. Kto by si ale myslel, že teraz už pôjde všetko hladko, je na omyle. Doprava sa zbrzdí hneď na prvej zastávke, kvôli systému „nástup/výstup iba prednými dverami“. Tento systém bol zavedený v rámci boja proti čiernym pasažierom, pretože nadzemné zastávky, na rozdiel od tých podzemných, nemajú turnikety. Avšak keď tridsať pasažierov po jednom vystupuje úzkymi prednými dverami a následne ich zase tridsať rovnakým spôsobom nastupuje, pobyt električky v stanici sa často predĺži až na niekoľko minút. Toto cvičenie sa opakuje na každej zastávke a keď sa konečne dostanete do cieľa zisťujete, že peši by ste tam bolo pravdepodobne rýchlejšie.

Rychlostní linka Ashmont – Mattapan

Táto linka metra prevádzkovaná spoločnosti MBTA na južnom okraji mesta klame už svojim menom, pretože rýchlostného na nej nie je vôbec nič. Naopak, linka niekoľkokrát križuje cestu a navyše sa jedná o takmer historickú jazdu, pretože na nej jazdia vozy z tridsiatych rokov minulého storočia. Rovnaké vozy sú ako historické relikvie vystavené v jednej zo staníc v centre mesta. Pokiaľ ich teda chcete vidieť v akcii, stačí zájsť do Ashmontu a nastúpiť do „rýchlostného“ vlaku. Posuniete sa späť v čase, ale okrem obdivovania historického interiéru vozu sa nezabudnite ani dívať z okna, linka totiž prechádza cintorínom.

Text/foto: Anna Žilková

Preklad: O. Maňáková