USA: Aljaška - divoká a krásna X.

30. 8. 2011

McCarthy; Kennecott; Kennicott; Wrangell-St.Elias National Park and Preserve; Root Glacier; Blackburn; Sourdough Rock Glacier

Tak teda, sme v malej dedinke menom McCarthy. Priviedla nás sem “najhoršia cesta na svete”. Kedysi tadeto viedla železnica, po ktorej sa k moru dopravovala medená ruda . Sme ubytovaní v samotnom centre najväčšieho Národného parku Wrangell - St. Elias, v oblasti Kennicott. V maličkej osade McCarthy, kde sa život zastavil pred 70 rokmi, rovnako tak ako v kedysi druhej najväčšej bani na meď na svete. Užívame si pohostinnosť starobylého hotela Ma Johnson. Všetci, ktorí túžia nasať pravú dobrodružnú atmosféru, preniesť sa v myšlienkach o desiatky rokov späť a snívať svoj sen o pravej divočine, by tento hotel nemali vynechať. Každá izba je unikátna. Steny zdobia zaujímavé artefakty z McCarthy alebo Kennicottu.

Mestečko má cca 40 miestnych obyvateľov, ktorí tu žijú po celý rok, no turistická sezóna je výrazne kratšia, začína na jar (skôr od mája) – je to závislé od počasia, a končí 5. septembra. Sezónny zamestnanci si potom musia hľadať zamestnanie v inom regióne. Zásobovanie oblasti je v zimnom období zaistené po zamrznutej rieke.

Hneď po raňajkách nás čaká cesta minibusom. Ideme sa pozrieť na najvýnosnejšiu baňu na Aljaške, Kennecott. Cesta busom trvá asi 40 minút alebo môžete ísť aj pešky. Zostalo tu zachované banícke mesto s jeho historickými budovami. Začíname návštevou Visitor Centra, kde si pozrieme dokumentárny film, ktorý rozpráva o zašlej sláve tejto medenej bane. Meď tu bola objavená v roku 1900.

Po objavení ohromných zásob medi v oblasti, nastala zásadná prekážka v rozvoji jej ťažby - ako dopraviť medenú rudu z Kennicottu do prímorského mesta Cordova. Odtiaľ po rieke až do Tacomy (štát Washington), kde stáli taviace pece a meď bola ďalej spracovávaná. Michael J. Heney, špecialista na stavbu železníc, bol požiadaný, aby na jej stavbu dohliadol. Výstavba železnice bola zahájená v roku 1908 v Cordove, trvala tri roky a po dosiahnutí baní Kennecott bola dlhá 196 míľ. Železnice počas doby svojej existencie prepravila meď za takmer 200 mil. vtedajších dolárov. V bezprostrednej blízkosti baní začínalo pomaly vyrastať mesto Kennicott. 

Medené bane boli uzavreté v novembri roku 1938, v dobe, kedy výrazne poklesla cena medi. Posledný vlak odviezol aj zostávajúcu časť miestnych obyvateľov. O niekoľko rokov neskôr urobila ťažobná spoločnosť neobvyklú vec. V roku 1941 darovala celú trať Copper River Northwestern Railway federálnej vláde, aby ju mohla využiť pre výstavbu rýchlostnej cesty, ako dar pre všetkých obyvateľov Aljašky. McCarthy a časť Kennicottu sú teraz v súkromnom vlastníctve.

Počasie je úplne luxusné, slniečko takmer páli, najskôr si dôkladne prehliadneme celú medenú baňu a potom pokračujeme pozdĺž ľadovcov Kennicott a Root Glaciers. Cesta je dlhá asi 1,5 míle. Od sprievodkyne sa dozvedáme, že výskyt medveďa čierneho baribala je v týchto miestach viac než častý. Na túto skutočnosť upozorňuje veľké množstvo informačných tabúľ, kde je taktiež popísané, ako sa v oblasti chovať a čo robiť pri stretnutí s medveďom. Sme už takmer na konci cesty, ktorá teraz pokračuje priamo po ľadovci. Povrch je veľmi klzký, hrozí nejaký úraz, radšej volím rovnakú alternatívu ako dvaja kolegovia z partie, obraciam sa späť a hodlám urobiť pekné snímky z celej trasy, ktoré som zatiaľ nestihla.

Vďaka priaznivému počasiu dochádza ku zmene nášho programu. Navyše je zaradený vyhliadkový let cessnou. Mountain Tour nám predstaví trinásť najvýznamnejších ľadovcov v oblasti. Preletíme šesť údolí, ktoré rámujú skalné formácie, a uvidíme dve najdôležitejšie pohoria. Na juhovýchode si prehliadneme ruiny mostu Nizina Bridge z roku 1920 a ohromný masív Sourdough Rock Glacier. Neopísateľné! Vidieť tu nádheru z výšky je zážitok, na ktorý sa nezabúda! Ešte večer, keď zavriem oči, sa mi premieta celý let pred očami.

Po prebudení sa vydáme opäť na cestu, napríklad ku kedysi známej a dôležitej železničnej stanici Chitina alebo úzkym kaňonom, z ktorého zrázu sa rútia vodopády, a cestu nám skríži medveď baribal.

Text a foto: Magdaléna Radostová

Preklad: O. Maňáková