USA: Aljaška - divoká a krásna VI.
26. 8. 2011
Haley; Denali; Mount McKinley; Wonder Lake
Paráda!!! Doposiaľ asi najkrajší deň na Aljaške, čo sa týka počasia ale aj zážitkov!
Vstávali sme skoro ráno, zraz pred hotelom bol už dvadsať minút po šiestej hodine, po 10 minútach vyrážame do Národného parku Denali. Zo začiatku máme obavy z ranných teplôt. Mrzne, už sme vo vnútri parku a čakáme do 7:30 hod. na náš shuttle bus (kyvadlová doprava) smer Wonder Lake. Pred nami je spolu 136 km dlhá cesta. Tuhnú úsmevy, tuhne celé telo, rozmýšľam, či by nebolo vhodnejšie navliecť si na sebe ešte ďalšiu vrstvu oblečenia. Počas dňa sa však nádherne vyčasí, takže ranné obavy sa rozplynú…
Konečne! Autobus prichádza a z neho vystupuje naša dnešná sprievodkyňa. Je to mohutná dáma s razantným hlasom, ktorý rýchlo mení svoju intenzitu. Chvíľami „huláka“ a chvíľami šepká tak, že ju takmer nepočujeme. Vysvetľuje nám, ako bude prebiehať prehliadka parku. Turisti sa môžu po parku pohybovať výhradne týmto autobusom, v žiadnom prípade nie samostatne pešky, teda až na výnimky. Shuttle bus pôjde pomaly a návštevníci sú vyzvaní, aby pozorne sledovali všetko, čo sa mihne okolo cesty. Len čo ktokoľvek uvidí nejaké zaujímavé zviera, zvolá STOP, v tom okamžiku autobus zastaví, všetci musia byť veľmi potichu, a vtedy je možné stiahnuť okienka a fotiť…
Národný park Denali bol založený v roku 1917 a má rozlohu viac než 6 miliónov akrov (24000 km2). Jeho súčasťou je aj najvyššia hora Aljašky Denali – v jazyku pôvodných obyvateľov, Indiánov národa Athabascan, The High One, Veľká; oficiálne nazývaná Mount McKinley. Nadmorská výška je 6193 m. Prevádzková doba parku je veľmi krátka a závisí výhradne od počasia. Na jar, pokiaľ to zjazdnosť ciest dovolí, tak je možné navštíviť park už v marci, ale skôr od polovice apríla. Kyvadlová autobusová doprava zahajuje prevádzku 20. mája, ale niektoré časti Denali parku nie sú dostupné až do 8. júna. Posledný autobus prejde parkom vždy 13. septembra. V hlavnej sezóne je záujem turistov obrovský a je limitovaný počtom osôb, ktoré prepraví kyvadlová doprava, alebo tých, ktorí získajú povolenie na vstup a stanovanie v oblasti na obmedzenú dobu.
Späť k našej výprave. Prvá zastávka – vyhliadka na McKinley. Sprievodkyňa hlási, že Denali naposledy videla asi pred mesiacom a počas roku je len niekoľko dní, kedy je tak dobrá viditeľnosť ako dnes. Vyjasňuje sa, svieti slnko, a napriek tomu, že mrzne, alebo práve preto, môžeme fotiť pýchu Aljašky v plnej paráde. Pokračujeme, po chvíli zaznie STOP, takmer vedľa autobusu sa pasú tri Dallove ovce (ovca aljašská, vo voľnej prírode je ju možné pozorovať iba na Aljaške a v Britskej Kolumbii). Sú nádherné, samé barany. Na okamžik to vyzerá, že si dávajú pusu, potom ale nasleduje pokus o „súboj“. Len jemné oťukávanie soka… No aj tak úžasný zážitok. Sú skvelé, pri tomto stretnutí sme zvieratám najbližšie z celého dňa. Máme pred sebou ešte dlhú púť, cesta zhltne celý deň, od 7,30 do takmer 19-tej hodiny. Po trase je veľké množstvo visitor centier, kde si môžete odskočiť, niekde sa napiť alebo si zabezpečiť malé občerstvenie. Náhle sa za malou zákrutou otvára pohľad na veľkú mokraď, kde sa vo vode zvlažuje a napcháva losia slečna. Je pomerne blízko a očividne (ako sme zažili už viackrát) ju naša prítomnosť nevzrušuje. Príležitosť pre fotografov ako vyšitá.
Blížime sa k jazeru Wonder Lake. Tu je jedno z mála miest v parku, kde je povolená pešia turistika. Na výber je niekoľko možností ďalšieho pohybu po parku - pokračovať s týmto autobusom zase späť, alebo vystúpiť a následne si „uloviť“ akýkoľvek shuttle, ktorý pôjde vaším smerom a na zamávanie, pokiaľ bude miesto, vás odvezie späť. V parku sú pravidlá veľmi prísne, je presne stanovené, čo sa smie a čo sa nesmie a ako sa chovať pri stretnutí so zverou. Porušenie týchto pravidiel sa prísne trestá, navyše môže byť aj životu nebezpečné. No NP sa pýši tým, že tu nedošlo k žiadnemu úmrtiu človeka spôsobeného napadnutím medveďa. Vraciame sa späť rovnakou cestou. Počasie je stále krásne a nevieme, či fotiť prírodné scenérie alebo zvieratá, ktorých je tu naozaj mnoho; v diaľke opäť karibu, pri visit centre panáčkuje syseľ, do stráne sa šplhá dikobraz… Zvoľna prechádzame po prašnej ceste (Park Road, ako je honosne nazvaná), v tom nás zastaví pár mladých ľudí, korí nám ešte trošku roztrasení rozprávajú svoj spontánny zážitok. Predovšetkým dievča je ešte v šoku zo stretnutia s predátorom. Úplne ponorení do zberu borievok prestali byť ostražití. Pomaly sa pohybovali po svahu, jedna borievka do úst, druhá do hrnčeka. Praskot vetvičiek a mohutné šušťanie v kroví predsa len neprehliadli. Dievča zdvihlo oči a úplne stuhlo, kúsok od nej vykukuje z borievčia medveď! V tú chvíľu sú rady a odporúčania, ako sa zachovať, takmer k ničomu. To prekvapenie je ohromné a človek musí rýchlo, ale svedomito zvážiť, ako postupovať. Podľa rozprávania dievčaťa našťastie neboli centrom záujmu tohto chlpáča, a tak sa im podarilo pomaly z miesta vycúvať. Napriek tomu na svoje stretnutie s medveďom hnedým (grizzly) asi tak skoro nezabudne. Záujem o borievky je preč a radšej späť k ceste a preč odtiaľ. Rozpoznať v diaľke medveďa už pre nich nie je problém, oči majú „vykukané“ od sledovania priestoru za nimi, či ich grizzly neprenasleduje. Vďaka tomu nás upozorňujú na svah na kopci naproti, kde vidíme hneď tri medvede hnedé súčasne. Síce sú pomerne ďaleko, ale aj tak zopár snímok ulovíme…
Potom máme asi najsilnejší zážitok. Už z diaľky dostávame signál od autobusu idúceho v opačnom smere a naša sprievodkyňa prijíma vysielačkou správu, že sa kúsok od nás pohybuje medvedica aj s medvieďaťom. Tu rozhodne nie je priestor pre prechádzku lesom! Samica môže byť veľmi nebezpečná. Zastavujeme a pozorujeme smer, ktorý nám ukazuje sprievodkyňa. Len pár metrov od cesty, v kroví, ich uvidíme. Samica má svetlo hnedú srsť, mláďa je tmavo hnedé. Výhľad máme slušný, ale fotiť sa takmer nedá. Obaja sa totiž pohybujú medzi stromami, ktoré vytvárajú silnú prekážku pre akékoľvek fotografovanie. Takmer sa nedarí zaostriť na srsť medveďa, v hľadáčiku je porast, vetvy a lístie. Napriek tomu, že sme nezískali kvalitné zábery, len stretnutie s „divočinou“ je bomba!
Návšteva Národného parku Denali je takmer pri konci. Odchádzame späť do Haley, kde sa zastavíme v reštaurácii 49th State Brewing Company na večeru. Osobitá reštaurácia s úžasnou atmosférou. Príjemné zakončenie už aj tak skvelého dňa.
Nasledujúci, pôvodne odpočinkový deň, sa zmení na cestu za severným polárnym kruhom.
Text a foto: Magdaléna Radostová
Preklad: O. Maňáková
Diskusia k článku (0) |
Súvisiace články
USA: Aljaška - divoká a krásna I.
USA: Boston I. – významné mesto americkej histórie
Boston II. - miesta, ktoré nesmiete vynechať
USA: New York I. – The Big Apple 1
USA: Washington, D.C. – prehliadka monumentu
USA: Niagarské vodopády - na hranici dvoch štátov
USA: Cesta do Seattlu V.
USA: Yellowstone
USA, Aljaška: Anchorage – brána na Aljašku
USA: Aljaška - divoká a krásna XIII.
USA: Aljaška - divoká a krásna XII.
USA, Aljaška: Juneau – za ľadovcami
USA: Aljaška - divoká a krásna II.
USA: Aljaška - divoká a krásna IX.
USA: Aljaška - divoká a krásna VIII.
USA: Aljaška - divoká a krásna VII.
USA: Aljaška - divoká a krásna XI.
USA: Aljaška - divoká a krásna X.
USA: Aljaška - divoká a krásna V.
USA: Aljaška - divoká a krásna IV.
USA: Aljaška - divoká a krásna III.
Súvisiaca fotogaléria
USA: Aljaška - príroda
Lokácia:
Slovenská republika
Partneri:
Sprievodca:
Fotosúťaž:
Aktuality:
Nech vám Veľká noc prinesie veľa radosti, šťastia, zdravia, pokoja i splnených cestovateľských túžob.