USA: Aljaška - divoká a krásna III.

21. 8. 2011

Polostrov Kenai; Sterling Highway; Iditarod; Redoubt Volcano; Aleutský chrbát; Ninilchik; Homer

Absolvovali sme veľmi dlhý prejazd zo Sewardu do Homeru, pohybujeme sa stále na polostrove Kenai a na náš presun sme použili Sterling Highway.

Naša prvá dnešná zastávka je návšteva u musherov (psovodi). Stretli sme sa so zástupcami rodiny Seaveyov, ktorí sa pravidelne zúčastňujú preteku Iditarod a po štyri generácie chovajú a cvičia ťažné psi. Tento závod je najpopulárnejšou športovou akciou na Aljaške, ktorá sa koná už od roku 1973. Je to veľmi náročný pretek, jazdí sa v extrémnych podmienkach. Celková dĺžka trasy je 1150 míľ. S Katkou sme sa rozhodli, že na vlastnej koži skúsime jazdu so psím záprahom. Mužská časť osadenstva, ku ktorej sa pridala Dáša, iba fotila. V mieste nás uvítal jeden z musherov - Mike, ktorý nám rozprával o histórii preteku. Len čo bolo všetko pripravené, nasadli sme do zvláštneho vozíku na kolieskach a zahájili našu jazdu. Pravda, ten sneh dosť chýbal. V zime to musí byť oveľa väčšia romantika.

Po tomto zážitku odchádzame smerom k prístavu Homer. Homer je najjužnejší bod našej expedície. Dostávame sa tiež do miest, ktoré sú kúsok od najzápadnejšieho bodu USA, kam sa dá dostať autom.

  Pred sebou máme takmer 200 km dlhú cestu. Ideme pozdĺž jazera Kenai, kde sú nádherné výhľady, slniečko strieda dážď. Prichádzame do mestečka Ninilchik, kde žije necelých 1000 obyvateľov, je tu zastúpené veľké množstvo pôvodného ruského obyvateľstva. Radi by sme tu objavili a nafotili orly bielohlavé. Zo začiatku sa nedarí, v mokradiach sa sem tam prechádza nejaká čajka alebo sa čvachtá kačica. Pokračujeme teda ďalej na najzápadnejší cíp USA, ktorý je dostupný iba autom. Na poslednej zastávke pri mori máme konečne šťastie. Medzi stromami zahliadneme oboch, orla bielohlavého (bald eagle) aj orla hnedého (golden eagle). Sú celkom pokojný, tak sa darí zachytiť ich.

Pokračujeme do miesta ubytovania. Pred vjazdom do mesta, hore na kopci, sa nám otvára nádherný pohľad na ľadovce v zátoke Kachemak Bay. Prichádzame do prístavu Homer. O ubytovanie sa dnes postará Češka Lenka, ktorá si v tomto roku otvorila pekný dom na stráni, ktorý prenajíma turistom. Vybalíme, ubytujeme sa a vyrážame do mesta na večeru. Svetlo je priaznivé, tak cestou ešte stíhame niekoľko záberov zátoky. V reštaurácii Capitan Patties máme zarezervované miesta. Je to jedno zo stravovacích zariadení, ktoré bolo postavené na „pľuvanci“ (Homer Spit). Jedná sa o 7 km dlhý pevninský výbežok pokrytý štrkom a pieskom. Ten vznikol činnosťou mora, neustále usadzovanie naplavenín pri prílive vytvorilo toto zaujímavé miesto. Výbežok bol následne spevnený a bola na ňom vybudovaná cesta, končí sa tu Sterling Highway. Pozdĺž oboch strán cesty je množstvo krásnych domčekov, obchodíkov so suvenírmi, reštaurácií, výstavných sieni, nájdete tu aj zimný štadión. Domy stoja na vysokých nohách, aby boli ochránené od morských vĺn, romantika ako blázon…!

22. 8. 2011

Homer; Homer Spit; Kachemak Bay; Salty Dawn Saloon; Alaska Range; Voznesenska

Naše ubytovanie je veľmi príjemné. Vedúci skupiny rozhoduje, že nás čaká odpočinkový deň. Je potrebné prehliadnuť doposiaľ urobené fotografie, prípadne vytriediť tie, ktoré nepatria k vydareným. Odjazd s odkladá až na 10. hodinu.

Odvezieme sa dole do prístavu a vyzeráme nejaké zaujímavé objekty na fotografovanie. Táto oblasť je známa hojným výskytom orla bielohlavého, preto sa sústredíme predovšetkým na tohto dravca. Pokračujeme dole do mesta. Hneď na začiatku výbežku Homer Spit žiari do diaľky maják. Tešíme sa na ďalšie úlovky orla bielohlavého, preto po krátkej zastávke pokračujeme do prístavu, kde sme čiastočne úspešní. Potom, čo dôjdeme zhruba doprostred výbežku, je vyhlásený rozchod. Máme dve hodiny na prehliadku okolia, drobné nákupy a obed. Naše prvé kroky vedú do baru – Salty Dawn Saloon. Tento zrubový domček bol postavený už v roku 1897, skôr než tu vznikol prístav Homer. Zo začiatku sa využíval ako pošta, stanica, obchod s potravinami, až v roku 1957 sa z neho stal Salty Dawn Saloon. K stavbe majáku došlo až po roku 1964 – po veľkom zemetrasení, ktoré postihlo Aljašku. Krčmička je jednou z najvýraznejších historických stavieb v Homere. Ja si dám len jeden pohárik a vyrážam na obhliadku prístavu. Ľudia sú tu srdeční a radi sa s vami pustia do rozhovoru o počasí, o nádhernej prírode a obyvateľoch živočíšnej ríše, ktorých tu môžete vidieť. Prevažná väčšina suvenírov, ktoré tu predávajú, je ručne vyrobená. Na ich výrobu často slúžia skamenené kosti, veľrybia plutva či mrožie čeľuste. Krásne sú tiež rôzne masky vyrobené zo sobej kože.

Na výbežku je vždy zhluk domčekov a potom je preliačina. Môžete dôjsť až k moru, a pokiaľ by bolo lepšie počasie, naskytol by sa vám znamenitý pohľad na ľadovce v pozadí s pásmom Alaska Range, ktoré obklopujú celú túto zátoku. Odpoludnia chvíľu riešime čo ďalej, kam sa pozrieť teraz. Dozvedeli sme sa, že v okolí je mnoho ruských dedín, kde sa čas zastavil, a pôvodní obyvatelia sa hlásia ku svojim tradíciám. Smerujeme do ruskej dedinky Voznesenska. Najobľúbenejším dopravným prostriedkom je tu štvorkolka. Šoférujú ju muži aj ženy, ženy sme dokonca videli častejšie.

Dnešný deň bol skôr odpočinkový, bohužiaľ opar sa za celý deň nerozplynul, takže výhľady, ktoré ponúka naše ubytovanie, sme si vôbec neužili!

V budúcej časti navštívime zlatú baňu - raj zlatokopov a farmy sobov a pižmoňov.

Text a foto: Magdaléna Radostová

Preklad: O. Maňáková