Thajsko, Loy Krathong a Yi Peng – Najlepší zážitok života - VIDEO

Prichádzam do slávnostne vyzdobeného centra mesta a pomaly mierim na miesto, kde to podľa rozpisu má deň pred splnom celé vypuknúť, k východnej bráne. Na pódiu sa už striedajú rôzne umelecké súbory a okolitý dav, v ktorom sa hemžia miestni so stovkami návštevníkov, je plný očakávania. Nikto nevie, čo sa vlastne presne bude diať. Zrazu na pódium naraz prichádza celý zástup ľudí – predstavitelia mesta, nádherne oblečené Thajčanky, duchovní predstavitelia. Pár slov, úklon, potlesk, ohňostroj. Začíname...

Loy Krathong znamená v thajčine niečo ako „poslať košík po vode“ a presne to sa v priebehu festivalu za 12. splnu v roku deje. Ľudia po vode posielajú kvetinami ozdobené plávajúce košíky so zapálenou sviečkou a vonnými tyčinkami spolu s prianím, ktoré sa im má splniť. Symbolika slúži hlavne na odohnanie smoly, ale veľa Thajčanov tým tiež uctieva boha vody Phra Mae Kong Ka a pamiatku Budhu. V priebehu sviatku sa tiež zapaľujú lucerny a sviečky vo všetkých chrámoch a väčšine domov.

Na severe Thajska (zvlášť práve v Chiang Mai) sa v rovnaký deň slávi ešte druhý sviatok - Yi Peng – pri ktorom sa do vzduchu púšťajú tisíce veľkých lampiónov. Symbolika je veľmi podobná Loy Krathong. Ľudia s lampiónmi nechávajú odletieť smolu a zlé príhody, väčšinou pridávajú aj krátku modlitbu alebo prianie.

Lampiónmi ozdobenou ulicou vyráža už nachystaný sprievod a mieri k rieke, hlavnému centru diania. Tam už ľudia pomaly začínajú púšťať svoje vyzdobené „krathong”. Na každom kroku si tu môžete nejaký kúpiť a tiež si ho poslať. Veľké, malé, kvetinové, v tvare korytnačky, z pečiva... Ako sa vám páči. Keby nebolo teplo, bolo by to tu trochu ako u nás na Silvestra. Ľudia púšťajú delobuchy, hádžu petardy, svietia prskavkami. Blázinec. Okolo rieky sú navyše všetky ulice zatarasené nočnými trhmi s nekonečným množstvom jedla a nepriepustným davom, ktorý stánky obklopuje.

Ochutnávam kde čo – od miestneho sushi cez tradičné vynikajúce barbecue po čerstvý marakujový džús. Jedlo Thajčania jednoducho vedia. A tiež si ho sami značne užívajú. Dav ma ale postupne úplne vyčerpáva, takže sa vraciam k svojmu výbornému ružovému bicyklu a mierim domov.

Ďalší západ slnka, dnes to ešte len bude veľkolepé. Po ceste sa zastavujem v niekoľkých menších chrámoch, užívam si ich pokojnú posvätnú atmosféru a pozorujem mníchov v oranžových habitoch, ktorí všade zapaľujú sviečky a vymieňajú už tie dohorené. Svoju sviečku si prichádzajú zapáliť aj niektorí miestni. Pri pomníku kráľov uprostred centra je už trochu rušnejšie – všade tu visia lampióny a oheň v nich udržujú prichádzajúci Thajčania aj niektorí návštevníci festivalu. Pri zapálení sviečky môžu vždy vysloviť nejaké prianie a veria, že sa im splní.

Po chvíli pokračujem na bicykli ďalej k rieke a v tom to vidím – nekonečný prúd žltých svetiel. Stúpajú k nebu robiť spoločnosť žiariacemu splnu. Mrazí ma na chrbte a do očí sa mi nečakane dostali slzy. Toto som naozaj nečakal. Prichádzam k rieke, parkujem bicykel a už po svojich sa blížim k mostu, odkiaľ sa väčšina lampiónov púšťa. Dnes sem nesmú autá, takže aj keď je na ulici ešte oveľa viac ľudí, tak sa tu dá pohodlne prejsť.

Obrovské papierové lampióny pomaly naberajú teplý vzduch a potom rýchlo stúpajú k nebu. Jeden po druhom. A stále pribúdajú. Čo na tom, že ich veľkú časť púšťajú turisti. V celej oblasti panuje posvätná atmosféra, ľudia nadšene mávajú a veľa z nich je (rovnako ako ja) dojatých k slzám. Po rieke pláva ešte oveľa viac sviečok a vďaka všadeprítomným vonným tyčinkám celé mesto krásne vonia. Nejde to opísať slovami, to človek musí zažiť.

V najlepšom sa má prestať, a tak sa vraciam k bicyklu a pomaly mierim späť domov. Zastavujem sa ešte na vynikajúcu rezancovú polievku pri obľúbenom stánku a darí sa mi trochu (viac) to prehnať s čili, takže sa opäť nevyhnem slzám. Prichádzam do centra a nahliadam do niekoľkých chrámov, väčšina už je ale buď zavretá, alebo sa tam nič nedeje. Už to skoro vzdávam, keď v tom sa nečakane vynáram pri drevenom chráme, kde sa mi pred rokom podarilo vyfotiť jednu z mojich najobľúbenejších fotiek. Je celý ovešaný lampiónmi a aj na zemi tu všade svietia sviečky. Vchádzam dovnútra a dýcha na mňa ešte viac posvätná atmosféra než pri rieke. Celý priestor vonia voskom a vonnými tyčinkami, hrá tu tichá meditačná hudba a v malom jazierku, ktoré je vedľa chrámu, sa celá ta nádhera odráža. A v diaľke stále stúpa nekonečný prúd svetiel smerom k mesiacu...

GPS: 18°42'08.8"N 98°59'01.3"E

Text, foto a video: Matouš Vinš

Preklad: Oskár Mažgút

Hudba: Oskar Schuster