Tanzánia, Zanzibar: Nungwi – príjazd do raja
Jarné čítanie vám prináša::
Zanzibar je ostrov korenia, aspoň tak ho takmer všetci poznajú. Nachádza sa v Indickom oceáne a je súčasťou východoafrickej zväzovej republiky Tanzánia. Letíme dlhých 12 hodín, z okienka môžeme vidieť aj Kilimandžáro. Po pristátí treba vyplniť imigračný formulár a zaplatiť za vízum. Keďže tu na letisku nefungujú pásy na batožinu, každú jednu tu prepraví obsluha letiska ručne. Po rozbitej ceste nás autobus privezie do hotela. V tom teple a vlhku je ako vyslobodenie, keď sa otvorí veľká brána a tam už na nás čakajú zamestnanci hotela s vychladeným welcome drinkom, vlhkými uterákmi na osvieženie a nakrájaným mangom. Sladšie som nikdy nejedla. Sme v raji!
Ubytovávame sa v severnej časti ostrova v Nungwi. Túto oblasť si volíme z toho dôvodu, že je tu najmenší rozdiel medzi prílivom a odlivom. Pláž je piesočná, biela, presne ako mi popisoval kolega. Belší piesok som ešte nevidela. Oceán je čistý, voda hrá všetkými odtieňmi modrej. Vládne tu príjemná a priateľská atmosféra. Zoznamujeme sa s miestnymi Masajmi, ktorí tu majú svoje obchodíky a zároveň fungujú ako ochranka hotelu. Podvečer na pláži predvádzajú ich tradičný tanec.
Pokiaľ sa vydáte po pláži až k oblasti Kendwa, môžete vidieť veľké množstvo hotelov, predajcov obrazov a iných drobných suvenírov. Treba dávať pozor na príliv, pretože už by ste sa nemohli vrátiť po pláži, ale musel by vás zviezť späť miestny rybár loďkou. Pokiaľ sa vydáte po pláži na druhú stranu, môžete sledovať rybárov, ktorí opravujú svoje lode. V čase odlivu more ustúpi až o kilometer, lode ležia, na pláži sa pasú kravy, miestne ženy zbierajú chobotnice a riasy medzi odhalenými koralmi.
So sprievodcom sa vydávame na prehliadku dediny Nungwi. Rozpráva nám o tom, ako tu miestni ľudia žijú a ako žijú Masajovia v oblasti Ngorongoro, odkiaľ pochádzajú. Prichádzame na okraj dediny, kde stojí škola, deti majú práve hodinu telocviku. V dedine sú murované domčeky, maminky s deťmi sedia pred domom a pripravujú jedlo. Ako sme sa dozvedeli, na ostrove majú zber úrody niekoľkokrát do roka, takže sa tu majú ľudia dobre. Prichádzame až k malému trhu, kde miestni odpočívajú v tieni stromov. Na najsevernejšom bode ostrova zvanom Ras Nungwi stojí od roku 1886 maják, kúsok od neho je akvárium Mnarani, kde sa dajú vidieť desiatky ohrozených korytnačiek, konkrétne karety pravé a obrovské. Vraciame sa späť. Západ slnka do mora má svoje kúzlo. Po zotmení je veľkým zážitkom vyraziť na pláž s baterkou a pozorovať kraby, ktoré vyliezajú z piesku. Je ich tu neskutočné množstvo.
Text a foto: Veronika Kocmanová
Preklad: O. Maňáková
Diskusia k článku (0) |