Tanzánia: Divoké zvieratá na dosah V – pešie safari a návšteva Mount Meru
Sprievodkyne sú už tu, a tak sa pešie safari môže začať. Pre pohyb krajinou sú stanovené prísne pravidlá, ktoré musíme dodržiavať. Nie sme v zoologickej záhrade, sme naozaj v divokej krajine a okolo nás je množstvo nebezpečných zvierat. Najskôr v diaľke zbadáme stádo byvolov. Úplne pokojne sa pasú v tráve pred nami.
Žirafy sú ďalší obyvatelia parku, z ktorých prítomnosti sa tešíme. Musím povedať, že to sú veľmi zaujímavé tvory. Vedeli ste napríklad, že takmer nespia? Vzhľadom k stavbe ich tela majú veľký problém ľahnúť si, to by boli veľmi zraniteľné, preto spia v stoji maximálne 60 minút za celý deň. Vek žirafy sa dá určiť podľa farby škvŕn na jej koži, čím sú tmavšie, tým je žirafa staršia. Škvrny každej žirafy sú jedinečné, podobne ako naše otlačky prstov. Ešte jednu informáciu treba spomenúť, žirafa je národným zvieraťom Tanzánie.
Cesta pomaly stúpa, celkom slušné prevýšenie, odmenou je pre nás krásny výhľad na celú oblasť. Počasie nám praje, pozorujeme žirafy, byvoly, prasatá bradavičnaté, sem tam zahliadneme hyenu a tiež mnoho pestrofarebných vtákov.
Vraciame sa späť a ďalej už pôjdeme terénnym autom. Čaká nás prehliadka rôznych druhov opíc. Zvláštnosťou je najmä albín paviána alebo najvzácnejšie opice v parku – čierna a biela gueréza. Myslím, že v pozorovaní krajiny sme celkom úspešné a máme mnoho úžasných záberov zvierat, ale čo sa mi nepodarí vyfotografovať, je najvyššia hora Tanzánie – Kilimandžáro (5 895 m n. m.). Síce ideme na vyhliadku, ale všetko je v opare, nie je takmer nič vidieť, takže náš sprievodca iba mieri rukou do miest, kde by sa pri troche šťastia mal objaviť vrchol hory. Tentokrát to nevyšlo, nezostáva nám nič iné než sa sem niekedy vrátiť.
Čas strašne rýchlo beží, zostáva nám posledný deň, posledný výlet – návšteva obyvateľov Mount Meru. SUV stúpa hore po dosť krkolomnej ceste, občas sa zdá, že sa preklopíme a bude koniec nášho putovania, no asi po hodine náročnej cesty sme na mieste. Víta nás mama, hlava rodiny našich hostiteľov. Chvíľu posedíme v altánku na záhrade, potom sa nás ujíma „otec" (vo svahilčine „baba“) a vyrážame na prehliadku okolia dediny.
Otec je veľmi príjemný spoločník a veľký odborník na všetky rastliny. Miestni obyvatelia nepotrebujú žiadne lieky, bylinky im ich nahradia. Dôležitou rastlinou je dracena. Tunajší ľudia vlastnia malé políčka a dracena vysadená na hrane pozemku slúži namiesto oplotenia. Pokiaľ ste požili viac alkoholu, tak je dobré rozžuť jej listy.
Prechádzka bola príjemná a plná zaujímavých informácií. Kúsok od záhrady nás zastaví náš sprievodca s malou prosbou. Pokiaľ sme vraj boli spokojené s výkladom a chceli by sme ho oceniť nejakým sprepitným, nech to urobíme hneď. Pokiaľ totiž dáme peniaze „otcovi“ pred „mamou“, ona mu ich zoberie... To nemôžeme pripustiť. Otec si odmenu zaslúžil, a tak vyjadríme svoju vďaku hneď.
Nasleduje zaujímavá ukážka prípravy lahodnej kávy. Kávovník má veľké lesklé lístky s drobnými bielymi kvetmi. V jednom okamžiku môže byť na kríku kvet, nezrelý aj zrelý plod. Aj z toho dôvodu je ručne zbieraná káva tou najkvalitnejšou. Najskôr ideme k mlynčeku, kam vložíme zrná aj s dužinou a na druhej strane sú už olúpané. Pokračujeme hlbšie do záhrady, kde nás čakajú miestne dievčatá. Tancujú a spievajú. Kávu nasypeme do vydlabaného dreveného kolu a iným kolom počas tanca tlčieme do zrniek. Po chvíli je pergamen odstránený a jedna zo žien pri tanci s ošatkou v ruke oddelí kávové zrná od smetí. Teraz prichádza na rad praženie. Použijeme rovnaké keramické nádoby ako na prípravu jedla a na ohni kávu opatrne upražíme. Späť do kolu a drtíme. Máme pomleté. Je čas na oslavný tanec, spoločné foto a teraz už je pripravený obed vrátane ochutnávky výbornej kávy.
Úžasný deň zakončíme posedením s našimi novými priateľmi, kúpime pár suvenírov a chystáme sa na odjazd. Nesmierne priateľská rodina nám pripravila nezabudnuteľný posledný deň pobytu.
Výprava do Afriky končí, zažili sme mnoho príjemných okamžikov, videli sme krásne divoké zvieratá a dozvedeli sa veľa o Tanzánii a jej obyvateľoch. Je možné, že sa sem niekedy vrátime alebo navštívime ďalšie časti afrického kontinentu.
GPS: (Mount Meru) 3°14'20.8"S 36°45'47.2"E
Text a foto: Magdaléna Radostová
Preklad: O. Maňáková
Diskusia k článku (0) |