Tanzánia: Divoké zvieratá na dosah III – národný park i masajská dedina
NP Ngorongoro alebo tiež kráter Ngorongoro je od začiatku nášho výletu (od Arushy) takmer 200 km vzdialený. Nepoškodená a nezatopená kaldera je najväčšia na svete – šírkou 19 km nemá konkurenciu. Kráter vznikol explóziou sopky, ktorá sa potom vlastnou váhou prepadla.
Autom vchádzame do areálu a vidíme rozľahlú krajinu, kde sa tu a tam objaví stádo zebier, nejaký pštros, alebo dokonca hadožrút nohatý. Hadožrút je celkom zaujímavý veľký vták. Žije prevažne na zemi a jeho meno má svoje opodstatnenie. Dospelý jedinec totiž veľmi obratne loví hady, a to aj tie jedovaté. Nikde inde než v Afrike ho vo voľnej prírode nemôžete vidieť, je to endemit. No v zoologických záhradách po celom svete je veľmi obľúbený.
Prechádzame pestrofarebnou krajinou, pozorujeme okolie a v tom odrazu musíme zastaviť. Na ceste totiž sedí kŕdeľ supov, ktorí postupne likvidujú mŕtvu antilopu. Všetko trvá len pár minút, keď sa na scéne objavuje ďalší aktér – hyena škvrnitá. Supov je okolo desať, ale stačí jedna hyena, ktorá vycerí chrup, a supi sa dávajú na ústup.
Náš sprievodca je naozaj skvelý, vďaka nemu nás čaká ešte mnoho nezabudnuteľných chvíľ. Už z diaľky vidíme nejaké zhluknutie pri strome a pomaly k nemu prichádzame. V tejto chvíli je najdôležitejšie zaujať čo najlepšiu pozíciu, aby sme si v pokoji vychutnali pohľad na leopardiu rodinku, ktorá sa skrýva priamo pred nami. Po chvíli stojíme tesne pri kmeni a všetko máme perfektne v hľadáčiku. Leopard škvrnitý často prebýva v korunách stromov, kam si ukrýva korisť pred ostatnými predátormi. Odtiaľ niekedy útočí aj na hlodavce alebo antilopy – jeho najbežnejšiu potravu.
Pardál svoju korisť veľmi dlho neprenasleduje, aj keď dokáže vyvinúť rýchlosť až 58 km za hodinu. V našej rodinke sú dve mláďatá. Vôbec si nás nevšímajú, mama chvíľu odpočíva, chvíľu sa stará o svojich potomkov, no a my nemôžeme od nich odtrhnúť zrak. V tejto chvíli si však uvedomujeme, že už nemáme veľa času. Veľká škoda, musíme sa včas vrátiť ku vstupnej bráne parku. No napriek tomu som tu urobila jedny z najpodarenejších fotografií.
Brány parku míňame práve včas a presúvame sa do miesta ubytovania – Mapito Tented Camp. Romantika na druhú, tak by sa dalo pomenovať toto miesto. Obrovské konštrukcia stanov, vo vnútri pohodlné lôžka a neskutočná kúpeľňa. K stanu je pristavený múrik, ktorý nemá žiadnu strechu. Tu nájdete sprchu a toaletu. Večer môžete pozorovať hviezdy alebo sa tešiť na nejakú divokú mačku, ktorá si sadne do koruny stromu priamo pred vami. Počujete všetko, čo sa okolo vás deje. Keď sa po večeri vraciate späť do stanov, sprevádza vás hliadka Masajov, aby sa vám nič nestalo. Asi najkrajšie ubytovanie z celej cesty.
Nasledujúce dni si skutočne užijeme. Serengeti a Ngorongoro ponúkajú všetko, po čom naše srdce aj oko prahlo. Serengeti je najväčší národný park tejto oblasti a pokrýva skoro 15 000 km2. Patrí k najznámejším chráneným územiam na svete. Vzhľadom k neutíchajúcim nájazdom lovcov je od roku 1929 pod ochranou a od roku 1951 je národným parkom. Po ďalších tridsiatich rokoch sa stal biosférickou rezerváciou UNESCO. Názov parku pochádza z masajského slova serengit – nekonečné planiny. Cestou môžete sledovať príslušníkov kmeňa Masajov, ako pasú dobytok. Pozor, nefoťte si ich, mohlo by sa vám stať, že vám na skle vozidla pristane nejaký kameň. Všetko je totiž za úplatu. Chcete fotiť, musíte platiť. Musím konštatovať, že návšteva masajskej dediny patrila k jednému zo sklamaní, ktoré som tu prežila.
Pokiaľ si chcete prehliadnuť dedinu, zaplatíte minimálne 50 amerických dolárov za jedno vozidlo. Potom vás srdečne uvítajú, zatancujú si s vami a prevedú vás dedinou. Nahliadnete do hlinených príbytkov, dozviete sa, že Masajovia sú polygamní, jeden muž máva až 15 žien a niekedy dokonca až 70 detí. Prvú ženu vyberá otec, potom si môže vyberať sám. Takto početnú rodinu však môže mať len ten, kto má dostatok dobytka, aby rodinu uživil. Masajovia nosia do červena sfarbené odevy – látka už nie je ručne tkaná, ale vyrába sa v továrňach.
Prejdete dedinou a ste odvedení do priestoru, kde vystavujú a ponúkajú svoje ručne spracované výrobky. Bohužiaľ, intenzívne vás nútia, aby ste si kúpili veľmi predražené predmety. Je to veľká komercia, obyvatelia Mount Meru boli omnoho priateľskejší a príjemnejší.
Nenecháme si pokaziť náladu a vyrážame k jazeru hrochov, ale o tom si povieme až o týždeň.
GPS: (NP Ngorongoro) 2°58'36.7"S 35°26'56.1"E
Text a foto: Magdaléna Radostová
Preklad: O. Maňáková
Diskusia k článku (0) |