Taliansko: Udine

Približne stotisícové mesto Udine leží v severovýchodnom cípe Talianska v kraji Friuli a určite ho navštívili aj mnohí dovolenkári, ktorí letné mesiace strávili napríklad v neďalekom letovisku Lignano Sabbiadoro na pobreží Jadranského mora. Medzi mladými je známe najmä ako univerzitné mesto. V dávnej minulosti bolo síce trochu v tieni bývalého sídla arcibiskupov v neďalekom mesta Aquilea, avšak keď búrlivé vojnové časy vyhnali arcibiskupa do Udine, rozvoj remesiel a obchodu z mesta postupne vytvorili významné hospodárske sídlo regiónu. V minulosti sa cez mesto sa prevalili rôzne pohromy. Konkrétne v prípade zámockého vŕšku nad mestom sa uvádza, že práve tu mal údajne tábor hunský vojvodca Attila (až sem dorazil na svojom ťažení Európou) a v 16. storočí pôvodný hrad zničilo zemetrasenie, až na jeho rozvalinách postavili súčasný zámok – Castello.

Z hradného vŕšku je pekný výhľad nielen na historické centrum mesta, obklopené novými štvrťami, ale v prípade priaznivého počasia možno na horizonte vidieť aj vrcholky Álp. Slovinské hranice sú asi 30 km odtiaľ, o niečo ďalej je to do Rakúska. Na predmestí mesta sa nachádza medzinárodné letisko Friuli – Venezia Giulia Airport, ktoré slúži ako spoločný letecký prístav aj pre Terst alebo Benátky. Za letiskom asi desať kilometrov od Udine leží mestečko Campoformido, odkiaľ z poľného letiska v máji 1919 odštartoval na svoj posledný let pri návrate do vlasti generál Milan Rastislav Štefánik.

V centre mesta pod hradným vrchom sa nachádza stredoveké námestie s viacerými pamiatkami v štýle tzv. benátskej architektúry. Na Piazza Liberta (Námestie Slobody) je to najmä do ružova ladená stará radnica (Palazzo del Commune tiež Loggia dei Lionello) a oproti nej kolonáda Porticato (stĺporadie) di San Giovanni s vežou (Torre dell‘Orologio), pripomínajúcou Dóm sv. Marka v Benátkach, na ktorej čas v pravidelných hodinových intervaloch odmeriavajú dve postavy. Súčasťou centra je samozrejme množstvo kostolov, ale aj nádherné renesančné paláce, zachované stredoveké brány do mesta, antické oblúky, stĺpy a ďalšie artefakty, patriace ku koloritu architektúry talianskych miest. Na zámku sa nachádza múzeum a Galleria d‘Arte Antica e Moderna. Ďalšia galéria venovaná najväčšiemu talianskemu maliarovi 18. storočia menom Giovanni Battista Tiepolo (Galleria di Tiepolo) sa nachádza v Arcibiskupskom paláci (Palazzo Arcivescovile).

Okrem pamiatok môže turistu, osobitne ak aspoň trochu ovláda taliančinu, prekvapiť miestne nárečie. Ide totiž o starodávny jazyk friulčina, ktorá bola v minulých časoch vytláčaná taliančinou a nemčinou, dnes sa však normálne vyučuje v školách a napriek kultúrnej globalizácii miestni sa snažia udržiavať celý rad tradícií vrátane cirkevných obradov, aby svoj tradičný jazyk zachovali aj pre budúce generácie. K veľkým propagátorom friulčiny patril vraj známy taliansky básnik a filmový režisér Pier Paolo Pasolini.

Dostať sa do Udine nie je až tak zložité. Je to významný železničný uzol, kde zastavujú viaceré medzinárodné expresy EuroStar a EuroNight z európskych veľkomiest (vrátane Viedne) do Benátok. Okolo mesta prechádza autostráda A23, ktorá je súčasťou cestného európskeho koridoru E55 zo severu cez Rakúsko na Apeninský polostrov. A ešte jedna zaujímavosť: Na miestnom štadióne (Stadi) sa pravidelne konajú nielen veľké športové podujatia (lákadlom je najmä domáci futbalový tím Udinese), ale aj zaujímavé megakoncerty. Toto leto (2011) v júli sem napríklad zavíta Bon Jovi, ale už na začiatku roka bol tento koncert beznádejne vypredaný....

Menej priaznivou zaujímavosťou je, že ak sa do Udine vydáte, rátajte s tým, že teplý a vlhký vzduch prúdiaci zo Stredomoria sa práve v tejto oblasti dostáva do kontaktu s masívom alpských veľhôr a prší tu tak často, až sa to vymyká našej tradičnej predstave o slnkom zaliatom Taliansku...

Text a foto: Lýdia Výborná