Taliansko, Sicília: Valle dei Templi - pamiatka na slávnu minulosť

Niekoľko minút južne od juhosicílskeho mesta Agrigento sa rozkladá monumentálne a úchvatné Valle dei Templi alebo Údolie chrámov, na ktoré si musíte vyhradiť najmenej pol dňa. To, čo sú dnes z veľkej časti ruiny a sutiny, bola kedysi pýcha nielen antického Grécka (Sicília bola najprv gréckou kolóniou), ale tiež celého vtedajšieho sveta. Chrámy boli totiž dominantou Akragasu, predchodcu Agrigenta, ktorý bol založený roku 581 pred n. l. a ukážkou fantastického gréckeho umenia a architektúry. Komplex pozostává zo zvyškov siedmich svätostánkov: Juna, Concordie, Herakla (Herkula), Dia, Kastora a Polydeukésa, Vulkána a Asklépiosa.

Nenechajte sa však zmiasť názvom „údolia“, pretože chrámy ležia z veľkej časti na hrebeni, ktorý kedysi slúžil ako mocná hradba starovekého mesta a zároveň umožňoval, aby bolo chrámy vidieť ako siluetu na obzore. Z tejto pozície je taktiež ako na dlani vidieť samotné Agrigento, ktoré je svojou rozlohou iba akýmsi fragmentom svojho antického predchodcu. Kedysi totiž mesto v období jeho najväčšej slávy obývalo okolo 200 tisíc ľudí.

Chrám Juno, v gréckej mytológii Héry, s dĺžkou 38 a šírkou 16,9 metra bol postavený cca okolo roku 450 pred Kristom. Bohyňa, ktorej je zasvätený, bola na vrchole božskej hierarchie a podobne ako jej manžel Zeus, ktorý bol zároveň jej bratom, mala schopnosť hádzať blesky. Okrem toho bola Héra patrónkou manželstva, dbala na posvätnosť a neporušiteľnosť manželských zväzkov a tiež bola patrónkou zrodenia. Ľudia sa do chrámu dostávali po štyroch schodoch. Strecha chrámu bola podopieraná trinásť metrov vysokými stĺpmi v dórskom štýle.

Ďalší chrám je zasvätený Concordii a jeho veľkosť je takmer identická s Hériným chrámom. So vzostupom kresťanstva bol chrám premenený na kostol, čo ale znamenalo aj zničenie pôvodného oltára a vo východných rohoch vznikli sakristie.

Heraklov chrám jednoznačne patrí k najväčším, ktoré môžete na posvätnom mieste uzrieť. 38 dórskych stĺpov vztýčených pravdepodobne v 5. storočí pred n. l. bolo postavených na ploche 67 krát 25 metrov a podopieralo mohutnú strechu, ktorá na svojom východnom konci skrývala oltár.

Úplne najväčší svätostánok v dórskom štýle, ktorý kedy svet uzrel, bol zasvätený olympskému bohovi všetkých bohov – Diovi. Podobne ako Heraklov chrám, aj Diov chrám bol postavený pravdepodobne v 5. storočí pred n. l., pričom boli využití kartáginskí otroci zajatí počas vojen s Kartágom. Diov dóm, ktorý nakoniec nikdy nebol dokončený a dodnes z neho zostali iba ruiny, svojimi impozantnými rozmermi stále fascinuje. Na dĺžku stavba merala takmer 113 metrov, na šírku 36. Strecha bola podopieraná 15 metrov vysokými stĺpmi, medzi ktorými bolo 38 mohutných atlantov vynášajúcich chrám až do výšky 30 metrov. Celá oblasť Diovho chrámu je od prvej, kde sú chrámy Héry, Herkula atď., oddelená cestou a parkoviskom, na ktorom sa nachádza aj stánok so suvenírmi a kaviareň s tradične vysokými turistickými cenami.

Text/foto: Maxim Kucer

Preklad: O. Maňáková