Taliansko, Palermo II. - Lesk a bieda sicílskej metropole

Keď pozdvihnete hlavy od čerstvých rýb a šťavnatého ovocia, uvidíte, že Palermo je plné prekrásnej architektúry, aj keď trochu zašlej a zanedbanej, až na pár výnimiek samozrejme. Väčšina domov, ktoré uvidíte, pochádza z 19. alebo 20. storočia a mne skvele zapadali do mojej predstavy o architektúre talianskeho prímorského mesta. Nie každému sa asi budú páčiť ulice s úzkymi chodníkmi, na ktorých na číha mnoho odpadkov a často aj iné nepekné prekážky, a širokými cestami s búrlivou premávkou. Na druhej strane ale Palermo oplýva ťažko definovateľnou vlastnou atmosférou, ktorú si môžete podobne ako ja vychutnávať napríklad s vynikajúcou zmrzlinou v ruku zakúpenou konkrétne v cukrárni Ciccio (Corso dei Mille 73), ktorá sa pýši kráľovským výberom a kresťanskými cenami (cca 1,5 eur za dva mohutné kopčeky).

Pri vašich prechádzkach Palermom ale nezabudnite navštíviť aspoň niektoré z jeho slávnych pamiatok: Teatro Massimo, palermská katedrála, Palazzo dei Normanni alebo Piazza Pretoria.

Teatro Massimo (nájdete na Piazza Verdi) sa na rovinatom teréne, na ktorom sa Palermo rozprestiera, ľahko stratí medzi domami, ale keď sa zo spleti uličiek dostanete na námestie, dáte názvu divadla za pravdu. Jednoznačne najväčšie divadlo v Taliansku s kapacitou takmer 1400 miest a jedno z najväčších v Európe bolo otvorené roku 1897 na počesť Viktora Emanuela II., prvého kráľa zjednoteného Talianska. Architektom kolosu bol Giovan Battista Filippo Basile, ktorý však počas výstavby zomrel, a tak v jeho diele musel pokračovať jeho syn Ernesto. Keď už by ste sa chceli na divadlo pozrieť úplne z blízka, ale nechcelo by sa vám kupovať si lístky na niektorý z baletov alebo opier, je možné si za 8 eur zaplatiť prehliadku.

Po rušnej hlavnej triede Via Maqueda sa približne po pätnásť minútovej chôdzi od Teatra Massima dostanete k ďalšiemu krásnemu palermskému monumentu – Piazza Pretoria, ktorá je považovaná za jedno z hlavných palermských námestí. V jeho strede sa nachádza úchvatná manieristická fontána (1554 - 1555), prevezená z Toskánska do Palerma, a umiestnená medzi barokové budovy kostolov svätej Kataríny a svätého Giuseppe dei Teatini a barokový palác Palazzo Pretorio. Od pražiaceho slnka vám však fontána žiadnu úľavu neprinesie, pretože je obohnaná kovovým plotom. Namiesto toho venujte pozornosť nahým mytologickým bytostiam, zvieratám a fantastickým monštrám, ktoré ju lemujú.

Cestou od Piazza Pretoria po Via Vittorio Emanuele sa približne po desiatich minútach chôdze dostanete k inej úchvatnej pamiatke Cattedrale di Vergine Assunta. Počítajte s tým, že sa môže stať, že neodoláte nejakému z mnohých obchodov so suvenírmi, ktoré sú naskladané jeden vedľa druhého hneď oproti múru ohraničujúcemu cirkevný komplex, a tak si zadovážite niektorý zo širokého výberu lapačov prachu. Tak či tak si nenechajte katedrálu uniknúť. Jej pôvod siaha až do konca 12. storočia - do doby, kedy sa na ostrove chýlila ku koncu storočná vláda Normanov a Sicília patrila k najbohatším európskym kráľovstvám. Palermo vtedy obývalo cez tristotisíc ľudí, čím bolo jedným z najväčších európskych miest.

Katedrála, ktorá je vďaka rôznym prístavbám zmesou rôznych architektonických štýlov, je tiež miestom posledného odpočinku mnohých panovníkov ostrova (Roger II. Sicílsky, Henrich VI. Štaufský, Peter II. Sicílsky a ďalší), ktorí sú uložení v nádherných hrobkách.

Text/foto: Maxim Kucer

Preklad: O. Maňáková