Taliansko: Benátske ostrovy – Burano

Oáza pokoja a pohody – tak nazývajú ostrov, vzdialený necelou hodinu jazdy vaporetom (parníčkom) od Benátok, turistické prospekty. Zmysel týchto slov človek pochopí až pri prechádzke pokojnými uličkami tohto ostrova – najmä ak ste práve dorazili z rušných a turistami preplnených Benátok. Už z diaľky možno ostrov identifikovať podľa nakláňajúcej sa veže kostola San Martino. Príčinou je vraj mäkké podložie tunajších močiarov, na ktorých vznikali jednotlivé ostrovy a ktoré obyvatelia oddávna spevňovali drevenými – teda postupne rokmi sa rozpadajúcimi – pilótami. Čím viac sa loď približuje k jeho pobrežiu, tým výraznejšie zaznamenáte pestrofarebné fasády domov, hýriace snáď všetkými odtieňmi farebného spektra. Údajne to tak v minulosti zaviedli miestni rybári, aby aj za zníženej viditeľnosti čo najlepšie zamierili priamo k svojmu domu.

Hoci na ostrove trvalo bývajú iba necelé tri tisícky obyvateľov, hustotou osídlenia patrí údajne k najobývanejším z vyše stovky benátskych ostrovov. Okrem domácich, ktorí väčšinou pracujú v samotných Benátkach, lákajú miestne usadlosti aj zahraničných hostí najmä seniorov zo západnej Európy, ktorí tu radi trávia aj niekoľko mesiacov v roku, nehovoriac o výtvarníkoch, básnikoch či iných intelektuáloch, ktorí utekajú za pokojom a inšpiráciou pred šialeným zhonom modernej civilizácie.

Aj Burano sa v skutočnosti skladá z niekoľkých tesne susediacich a vzájomne pospájaných ostrovčekov, oddelených niekoľko metrov širokými kanálmi. V minulosti ostrov obývali najmä rybári v skromných domčekoch, dnes tvoriacich jedinečnú pestrofarebnú kulisu ostrova. Najčastejšie fotografované sú tie pozdĺž hlavného kanála, vytvárajúce akúsi ulicu bez áut, kde sa väčšina z nich má na prízemí kaviarne, reštaurácie a obchody so všemožným tovarom, najmä však suvenírmi.

Medzi najžiadanejšie patria výrobky s čipkou – prestieranie, vreckovky, šále a iné módne doplnky, čipkované šaty pre bábiky aj veľké slečny a dámy, a tiež slnečníky. Tradícia tunajšej čipky – paličkovanej aj háčkovanej – je veľmi stará a venovali sa jej ženy rybárov už od stredoveku, ako turistom vysvetlia v miestnom múzeu čipky hneď v susedstve špecializovanej čipkárskej školy, založenej ešte v 19. storočí. V priebehu stáročí sa tak vypracovala do jedinečných jemných vzorov (pozor – v niektorých obchodoch platí zákaz fotografovania; ak si chcete niektorý vzor doma napodobniť, musíte si skrátka originálnu čipku najprv kúpiť), ktorým zodpovedá aj cena. V niektorých obchodoch môžete naživo obdivovať zručné prsty prevažne stareniek, ktoré jemnú krásu vytvárajú priamo pred očami turistov.

Nejeden návštevník z našich končín sa asi pýta na pôvod názvu. Údajne ostrov nazvali podľa mena jednej z prvých rodín, ktorá sa na ostrove usadila, čo by mohol potvrdzovať aj názov neďalekého ostrovčeka Buranello. Niektorí jazykovedci sa vraj domnievajú, že meno mohlo vyjadrovať pôvod z oblasti Bavorska... hoci – ak ma pamäť neklame – Búrovia predsa boli v južnej Afrike... Kto vie, vlastne ani neviem, odkiaľ prišiel „buran“ do nášho jazyka...

Text a foto: Jiří Výborný