Taliansko: Alpentrip II. - Brennerom do Južného Tirolska
Je skoro ráno, z vôd jazera Achensee stúpa hmla a pred nami je dlhá cesta, cieľom ktorej je talianske jazero Lago di Garda. Naše putovanie má však jednu významnú zastávku, severotalianske Bolzano, nachádzajúce sa zhruba v polovici 300 kilometrovej cesty, plánovanej na tento deň.
Na tejto trase nás čaká aj viac než frekventovaný prejazd Brennerského priesmyku, ktorý je každoročným dovolenkovým postrachom vodičov z celej Európy. Passo del Brennero, ako znie jeho taliansky názov, oddeľuje Štubajské Alpy a Zillertalské Alpy v nadmorskej výške okolo 1500 metrov. Tento prieťah medzi juhom a severom Álp bol vďaka svojej dobrej dostupnosti už od dôb starovekého Ríma hojne využívanou obchodnou cestou. Prvá oficiálna cesta tu viedla už v roku 1772 a o sto rokov neskôr potom pribudla aj železnica. Takmer presne 200 rokov po prvej ceste tu bol otvorený tak známy diaľničný ťah A22 s mostom Europabrücke, ktorý je so svojou výškou 192 metrov jedným z najvyšších v Európe. Kto prešiel túto cestu za dažďa či plnej prázdninovej premávky, isto túto časť radšej preskočí, pretože jazda úzkym koridorom so zvodidlami vo výške očí a nepretržitou kolónou kamiónov či karavanov nepatrí práve ku ktovieakým vodičským zážitkom…
Od Brenneru diaľnica A22 stále klesá, vedie malebnými alpskými údoliami s množstvom romantických hrádkov a tvrdzí, strážiacich bývalú obchodnú cestu a dnes útulné vinohrady, ktorých úroda snáď ani nemôže byť iná, než vynikajúca. Chladnejšia horská klíma sa tu už často strieda s horúcimi slnečnými dňami, čo prospieva hlavne odolnejším červeným odrodám, z ktorých potom vzniká viac ako 25 druhov prevažne suchých vín, pričom každá odroda má svoju špecifickú mikroklímu a terroir (geografická jedinečnosť vína).
Okrem vín je Južné Tirolsko tiež domovom Schnappsu, nám tak známej ovocnej pálenky, ktorá je tu viac medicínou, než konzumným alkoholom. Výroba tohto sofistikovaného destilátu prešla z pôvodných salašov a statkov do veľkovýrobní a miest, ale ani to jej neubralo z pradávnych tradícii a obľuby tohto hrejivého moku, ktorý si väčšina turistov aj privezie domov ako chutný suvenír v podobe lahodnej Grappy, vyrábanej taktiež z mnohých rozličných vínnych odrôd, dávajúcich tomuto nápoju svoju špecifickú jemnosť a iskru.
Keď vidím tento krásny kút zeme, hovorím si: „Tak tu by som chcel dožiť…“ Teda samozrejme nie na miestach krkolomnej diaľnice, ktorá sa ako had vinie údoliami k mestám Bolzano, Trento a…Bressanone. Mnohým tento taliansky názov posledného zmieneného mestečka nič moc nehovorí, ale možno vám napovie nemecký variant mena, teda Brixen. Áno, literatúry a českých dejín znalí už isto spozorneli. Brixen, ono miesto štvorročného vyhnanstva českého básnika, prvého českého novinára a buditeľa Karla Havlíčka Borovského. Netuším, ako veľa si tu musel tento český velikán vytrpieť, ďaleko od milovanej českej vlasti a priateľov, údajne sa tu nikdy necítil dobre a spokojne, však na to ani nútené vyhnanstvo nie je. Kúpeľné mestečko s viac ako 300 slnečnými dňami v roku, krištáľovo čistým vzduchom, obklopené hradbou veľhôr, lesov, lúk a strání bolo pre Borovského malou, ale dozaista nie nepríjemnou kompenzáciou trestu za hriechy spáchané na prehnitom rakúskom mocnárstve. Vládnuci aparát nemal zľutovanie, a tak si Karel Havlíček „užil“ alpského vyhnanstva iba 4 roky, medzi rokmi 1851 - 1855. Tuberkulózu, ktorá sa mu stala zanedlho osudnou, si však neuhnal z náročných turistických výstupov, ale nakazilo ho ňou jeho manželka Júlia. V Brixene sa dnes na neho spomína aspoň pamätnou doskou. No my musíme ísť ďalej. Našou ďalšou zastávkou bude krásne Bolzano a osobná návšteva u jeho najzaujímavejšieho obyvateľa – ľadového muža Ötziho!
Text: Jan Chaloupka
Diskusia k článku (0) |