Talianska: Alpentrip VIII. - Stratení v Benátkach I.

V minulej časti sme sa rozlúčili pri odjazde z Verony a dnes náš čaká prvá časť rozprávajúca príbeh jedného večera v nočných Benátkách.

Pokiaľ nemáte dostatočný rozpočet a prípadne dostatočnú čiastku na nocľah priamo v meste, odporúčame využiť niektorý z rozsiahlych kempov na pevnine, ktorých sa v oblasti Rialto, Campalto či Begaron nachádza hneď niekoľko a za rozumný peniaz si v nich môžete prenajať napríklad malú chatku, čo je vzhľadom k náročnému benátskemu programu viac než rozumné riešenie. V blízkosti väčšiny kempov sú aj zastávky miestnej hromadnej dopravy, ktorá vás za pár drobných odvezie za necelých 15 minút priamo na hlavnú benátsku autobusovú stanicu Piazzale Roma, ktorá je zároveň hlavným stanoviskom a východiskovým bodom plavby, pokiaľ sa rozhodnete stráviť nejaký čas na Vaporettu – mierne predraženom variante mestského autobusu, metra a električky zároveň.

Benátky, to je predovšetkým voda. Voda je všade. Menšie, väčšie, hlavné i vedľajšie kanály a prieplavy tvoria nepochopiteľný labyrint vodného kráľovstva. Skromné aj vznešené mosty i lávky a samozrejme gondoly – symbol Benátok.  Toto plavidlo bolo po prvýkrát vyobrazené v 15. storočí, v tej dobe však ešte trupy týchto lodí hrali doslova všetkými farbami. Tradičnú čiernu farbu potom povinne dostali až od 16. storočia. Dnes je na kanáloch naozaj rušno, no málokto však tuší, že až do začiatku 20. storočia boli práve gondoly jediným schváleným dopravným prostriedkom tohoto ostrovného mesta. Nebolo výnimkou, že v jednej chvíli bolo na vode až desať tisíc týchto čiernych krásavíc. Lode sú aj dnes prakticky jedinou možnosťou verejnej prepravy. Žlté taxíky ani autobusy tu naozaj nehľadajte. Ale späť k nášmu putovaniu. Po tom, čo sme sa ubytovali a presunuli na okraj mesta na už zmieňované námestie Roma, ktorému sa nevyhnete ani keď svoje vozidlo zaparkujete v neďalekej monštruóznej parkovacej veži, nás čaká rozhodnutia kam sa vydať ďalej. Možno vás zarazí, že v Benátkách sú mapy nedostatkovým tovarom, ale aj napriek tomuto faktu vám odporúčam nejakú si zadovážiť, pretože pocit, že se predsa len vždycky nejako nájdete, nie ju úplne ten najsprávnejší. Aj keď pôjdete s davom turistov rušnou promenádou a napríklad len na okamžik stratíte orientáciu, či se vydáte mimo hlavný koridor, môžete na celé hodiny uviaznuť v spleti neprehľadných aj slepých uličiek, priechodov, či dvorov. S nachodenými kilometrami pocit beznádeje narastá a vrcholí vo chvíli, keď potretí raz za sebou vyjdete na tom istom ľudoprázdnom námestí. O informačných tabuliach, mapách či snáď len malej rade od miestnych domorodcov môžete len snívať. Pokiaľ predsa len niekoho stretnete a on vám poradí, budete musieť vyvinúť enormný výkon, aby ste pochopili smer cesty, ktorú sa vám bude snažiť hrdý Benátčan vysvetliť. Je to predsa jasné. Päťkrát doľava, trikrát doprava, potom dlhší čas rovno až dôjdete k vode, čo je v Benátkách naozaj rada nad zlato. Poďakujete a vydáte sa na cestu. Po dvadsiatich minútach svižnej chôdze prichádzate opäť na ono ľudoprázdne námestie, usadnete na schody menšieho kostola či paláca a chce se vám plakať. Za tých pár hodín strávených maratónom v jednom z najluxusnejších a najdrahších miest sveta, ste okrem Piazzale Roma a autobusovej stanice nevideli prakticky nič, aj keď si nahovárate, že Benátky predsa nie sú iba atrakcia z turistických sprievodcov. Neviete, kde je sever a kde juh, nehovoriac o ďalších svetových stranách. Chytrý telefón s GPS sa buď nadobro vybil alebo ste si ho rovnako ako ja zabudli v kempe. Váš partner začína mať buď hlad, smäd alebo premýšľa, ako by Vás predal či vymenil za možnosť naposledy vidieť svojich blížnych, než definitívne padne od vysilenia. Kaviarne a reštaurácie pomaly zatvárajú, blíži sa polnoc a námestie San Marco, váš pôvodný cieľ, je bohvie kde. Rezignujete a znovu pokúšate šťastie v niektorej z ďalších uličiek. Už je vám jedno, že neuvidíte známy most Ponte di Rialto, nedáte si víno na brehoch Canal Grande, nenakŕmite holuby na námestí svätého Marca.

Keď som v jednom z mnohých sprievodcov čítal, že v Benátkách mapy de facto netreba, vzhľadom k dokonale prehľadnému značeniu hlavných turistických atrakcií, rád by som sa s autorom tohoto príspevku stretol osobne a prešiel sa s ním nočným mestom. Áno, Benátky isto majú prehľadné značenie, ale iba v miestach, kde aj tak nemáte šancu opustiť stádo natešených turistov. Ale dať aspoň malú šípku do vedľajších ulíc, to veru nikoho nenapadlo... Inak sladké Taliansko.

Ako dopadlo naše putovanie, sa dozviete už na budúcu nedeľu. Zatiaľ nám držte palce!  

Text: Jan Chaloupka

Foto: Jan Chaloupka a Tereza Překlasová       

Preklad: O. Maňáková