Švajčiarsko: Pod vrchol hory Jungfrau

Všetko sa začína v mestečku Interlaken, ležiacom uprostred dvoch jazier (Brienzersee a Thunersee), kde si môžete vybrať nástupnú stanicu Interlaken Ost alebo Interlaken West. Každá má svoj cestovný poriadok a nie každý vlak ide do najvyššej stanice. Dôležité je byť tam včas. Počet lístkov až na vrchol je obmedzený, a pretože sa dajú kúpiť už predchádzajúci deň (po 14. hod.), nikdy neviete, koľko ostane k dispozícii. Ak napriek tomu budete počuť: „Je nám ľúto, vypredané,“ nezúfajte, nechajte sa vyviezť do niektorej z nižších staníc, a tam prestúpte do vlaku, smerujúceho do stanice Jungfraujoch – 3454 metrov nad morom. Ak je vo vlaku miesto, sprievodca vám počas jazdy predá doplatkový cestovní lístok. Cesta pod vrchol trvá 2,5 hodiny. Spiatočná cesta je rovnako dlhá, a môžete si vybrať z dvoch variantov.

No, vráťme sa späť do nástupnej stanice. Najprv ideme rovinkou, ideme okolo drevenej výstavby príbytkov a hotelov v každej dedinke. Po 30 minútach začíname pomaly stúpať a okolité alpské lúky, zabezpečujúce dostatok sena na zimné obdobie, rozvonia celý vlak. Po hodine a pol stúpania a občasných zastávkach – zväčša pri luxusných hoteloch – sa ocitáme v stanici Kleine Scheidegg (2061 m n. m.), kde je nutný prestup na inú ozubnicovú trať. Poslednýkrát sa obzrieme po zelenej farbe pastvín, prejdeme cez zastávku s hotelom pri jazere, a vchádzame do jedného zo štítov pohoria Eiger. Nasleduje prejazd horou Mönch a po hodine jazdy cez skalný masív a dvoch zastávkach s presklenými výhľadmi na okolitú krajinu vchádzame do cieľovej stanice Jungfraujoch v masíve hory Jungfrau. Sieť priestranných, osvetlených a zabezpečených skalných chodieb nás pohodlne dovedie k všetkým atrakciám tejto hory. Tak na jednotlivé vyhliadky, kde rýchlovýťah je samozrejmosťou, ako aj do sedla pohoria, kde môžeme prejsť síce po snehu, no príjemnou prechádzkou horskými scenériami, prípadne navštíviť ľadovú jaskyňu (1000 m²). Na svahoch je pre všetky vekové kategórie pripravený tubing so zastrešeným výťahom, pre adrenalínových priaznivcov prechod po lane medzi vrcholmi. K dispozícii je aj niekoľko reštaurácií.

Keď sa priblíži čas na návrat, a ten tam uteká akosi rýchlejšie, je treba rátať s tým, že nejaký ten plne obsadený vlak budeme musieť nechať odísť. Všetci sa totiž vracajú v popoludňajších hodinách a kapacita vlaku je obmedzená. Posledný vlak odchádza o piatej popoludní. Cesta späť je rovnako nádherná ako tá hore, a ďalší opis skutočne netreba ...

Text/foto: Monika Babická

Preklad: J. Výborný