Švajčiarsko: Bazilej a okolie II.

Taktiež sme absolvovali plavbu loďkou z jedného brehu rieky na druhý. V pamäti mi obzvlášť utkvela jedna pozoruhodnosť mesta Bazilej, a síce miestni rýnski plavci. Pomerne častou miestnou zvyklosťou totiž je, na jednej strane mesta si vyzliecť šatstvo, zabaliť ho do nepremokavého obalu a následne aj s touto batožinou vliezť do rieky, plávať po prúde niekoľko kilometrov a na druhej strane mesta z vody vyliezť, vybaliť suché oblečenie a obliecť sa. Takýchto plavcov sme počas večerných prechádzok okolo rieky zahliadli niekoľko.

15 kilometrov východne od Bazileja sa nachádza mesto Rheinfelden (Rýnske polia). Práve tu sa varí najobľúbenejšie švajčiarske pivo Feldschlösschen, ktorého etikety a logá stretávate takmer na každom rohu. Pivovar Feldschlösschen je zároveň najväčším pivovarom vo Švajčiarsku. Po budove pivovaru je možné absolvovať pešiu exkurziu so sprievodcom, čo bolo zámerom aj našej návštevy – ale bohužiaľ, práve v deň našej návštevy bol pivovar z technických dôvodov zatvorený. Aspoň sme si teda prehliadli celú budovu zo všetkých strán – naozaj stojí za návštevu, vyzerá takmer ako zámok!

Tretí deň po príjazde sme mali kompletne „voľný“, rovnako ako naši hokejisti. Vydali sme sa teda na horskú túru do Švajčiarskych Álp, konkrétne do priesmyku Sustenpass (2224 m n. m.). Naším cieľom bol predovšetkým visutý lanový most Triftbrücke, jeden z najdlhších a hlavne najvyšších mostov v Alpách. Cesta začala kabínkovou lanovkou v ohromnej výške nad zemou, potom niekoľko kilometrov pešky v príkrom horskom teréne, až sme nakoniec vyšliapali k mostu do výše 1720 m n. m. Ten je vidieť už z diaľky a úprimne vravím, pohľad na jeho výšku naozaj nie je pre slabé povahy. „Postavený“ (zmontovaný a zavesený) bol v roku 2009, meria 170 metrov a výška nad povrchom zeme dosahuje úctyhodných 100 metrov. Čo sa týka šírky, dvaja ľudia sa navzájom vyhnúť dokážu, no aj tak, pokiaľ si trúfnete prejsť most, je potrebné držať sa na oboch stranách. Prechod mostu skutočne nie je pre osoby trpiace závratmi či strachom z výšok. Okrem hĺbky pod vami, strach z ktorej musíte prekonať, sa most pri prechádzaní navyše aj hojdá. Z našej výpravy si na prechod mostu tam aj späť trúfla približne polovica. Pochopiteľne, bol to zážitok na nezaplatenie... Vlastný názor si najlepšie urobí každý sám z priložených fotografií. Na návrat späť k lanovke sme zvolili inú cestu – značenú turistickú trasu okolo chaty Windegghütte (1887 m n. m.) – jediná civilizácia, ktorú sme počas celej cesty stretli. Aj napriek dosť vysokým cenám za občerstvenie sme sa tu radi na chvíľu usadili.

Cestou späť do Bazileja sme navštívili ešte jednu turistickú atrakciu – Aareschlucht, alebo tiež tiesňavu, ktorú v skale vytvorila rieka Aare a ktorá je dnes sprístupnená turistom. Rokle je hlboká až 180 metrov, dlhá je 1,4 kilometra a v najužšom mieste je široká necelý jeden meter. Prístupná je vďaka systému ciest, mostov a tunelov, z časti po asfaltových a štrkových cestách, prevažne však po asi 1 m širokých chodníkoch zakotvených v skalných stenách. Prejsť celou tiesňavou trvá približne 45 minút a pohľad na rieku, treštiacu sa o skalné masívy je skutočne zážitkom, vďaka ktorému nevnímate ani chlad či veľkú vlhkosť vzduchu. Na konci cesty je obchod so suvenírmi. Tiesňavu je možné prejsť oboma smermi, my sme však pre cestu späť zvolili vlak prechádzajúci priamo skrz skalu.

Švajčiarsko je nádherná, čistá krajina plná prírodných krás, čo pochopí asi každý, kto sem aspoň raz zavíta. Mnoho zahraničných turistov sa sem chce vracať znovu a znovu, ako niektorí moji priatelia, ktorí tu minimálne raz ročne trávia dovolenky a isto by o tejto krásnej krajine napísali mnoho ďalších článkov.

Text/foto: Pavlína Rouhová

Preklad: O. Maňáková