Surinam – zabudnutý kút Južnej Ameriky IV.

Ekonomika

Ekonomický vývoj Surinamu brzdil nízky počet obyvateľov, absencia kvalitných dopravných ciest a politická nestabilita. V roku 1996 HDP Surinamu dosahovalo 523 miliónov USD, t.j. 1306 USD na osobu (v 80. rokoch HDP dosahoval 1,08 miliardy USD). Pokles HDP bol spojený s partizánskou vojnou v oblastiach ťažby bauxitu, neskúseným riadením ekonomiky a tiež poklesom dopytu a cien za bauxit a hliník, čo sú hlavné vývozne artikle Surinamu. Ťažba bauxitu, ktorá kedysi každoročne dosahovala 80% exportu a 30% HDP, v roku 1997 poklesla na 70% a 15% HDP. S ťažbou bauxitových ložísk vo veľkom rozsahu sa v Suriname začalo po druhej svetovej vojne, vtedy sa z Surinamu do USA vyvážalo viac než 75% bauxitu. V súčasnej dobe sa v Suriname ročne vyťaží okolo 4 miliónov ton bauxitu a tak štát patrí do desiatky najväčších svetových producentov tejto komodity. Hlavné ložiská sa nachádzajú v Paraname a Moenge na severovýchode. Ťažba bauxitu je vysoko mechanizovaná, preto je v tomto odvetví zamestnaných len menej než 5% práceschopného obyvateľstva. V 90. rokoch Surinam ročne exportoval okolo 300 kg zlata. Boli preskúmané ložiská železnej rudy, medi, niklu, platiny, mangánu a kaolínu.

 V roku 1981 bolo v Suriname objavené nálezisko ropy. V roku 1997 jej ťažba dosahovala 300 tisíc ton a v roku 2007 dosahovala produkcia 13000 barelov za deň. Okolo 40% surovej ropy sa exportuje, zvyšná ide na energetické zaistenie výroby oxidu hlinitého a hliníku.

Priemysel Surinamu je celkovo málo rozvinutý, preto štát dováža mnohé spotrebné priemyslové výrobky, aj keď je sebestačný, čo sa týka potravín. Rozvinutými oblasťami sú ťažba zlata a ropy, spracovanie dreva a poľnohospodárstvo. Okrem ťažby a spracovania bauxitu sa v Suriname vyrábajú nápoje, tabakové výrobky, obuv a cement. 

60% poľnohospodárskych výrobkov Surinamu predstavuje ryža, prevažne z okresu Nickerie, z ostatnej produkcie môžeme spomenúť napríklad banány, palmový olej, kokosové orechy, citrusové plody, kávu, hovädzie mäso či kurčatá. Cukrová trstina, ktorá bola po dlhé stáročia základom koloniálnej ekonomiky, má teraz už len okrajový význam. Vzrastá význam lovu kreviet a ťažby dreva.

Text: Maxim Kucer

Foto:

http://www.andasuriname.com/

http://www.surinameembassy.org/welcome.shtml

http://www.vokrugsveta.ru/encyclopedia/index.php?title=%D0%A1%D1%83%D1%80%D0%B8%D0%BD%D0%B0%D0%BC#_note-5

http://www.krugosvet.ru/enc/Earth_sciences/geografiya/SURINAM.html

http://archive.travel.ru/suriname/sites/

http://reports.travel.ru/reports/2008/08/125506.html

http://bp1.blogger.com

http://www.panoramio.com/photo/3084063

http://www.travel-pictures-gallery.net/suriname/suriname-0007.html

http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/c/c1/Jodensavanne_1830.jpg

http://www.camps-bay.de/media/reiseinfos/tafelberg/Tischtuch_Tafelberg_g.jpg