Srí Lanka VII.: Mirissa a Matara – VIDEO

Neskôr poobede sa mi podarilo nájsť krásne ubytovanie priamo pri pláži za necelých 300 korún (cca 8€) za noc. Niekoľko, až neuveriteľne pohodových dní mohlo začať...

Mirissa patrí medzi letoviská, ktoré turisti objavili relatívne nedávno, preto si stále zachováva príjemný pokoj a pohodu. Na hlavnej pláži, ale pritom už stihlo vyrásť okolo desiatky barov a reštaurácií, v samotnom mestečku potom nájdeme ďalšie. Južná časť mestečka je naopak relatívne pokojná a ideálna k relaxácii.

Okrem nádhernej pláže je Mirissa známa hlavne vďaka pozorovaniu veľrýb a delfínov. V priebehu jari ich vraj môžete zbadať aj priamo pri pláži. Celoročne odtiaľto však každý deň odpláva niekoľko lodí, z ktorých veľryby či delfíny uvidíte s takmer 100% istotou. Ja som bohužiaľ na plavbu nevyrazil a radšej som surfoval či uskutočňoval krátke výpravy do okolia. Niekoľko ľudí mi ale hovorilo, že išlo o jeden z najlepších zážitkov ich života.

Vrelo doporučujem aj návštevu tunajšieho Čajového centra – malého obchodíku kúsok od hlavnej ulice, kde vám predstavia tajomstvá cejlónskeho čaju, dajú vám ochutnať niekoľko rôznych druhov a ešte si môžete kúpiť čaj domov za veľmi prijateľnú cenu. Príjemná je aj večerná prechádzka medzi ryžovými políčkami, ktoré sa rozprestierajú všade naokolo.

Pokiaľ vás už omrzí slnenie sa na pláži, môžete začať objavovať zaujímavé miesta v okolí. Asi kilometer od mestečka v smere na Mataru nájdete na kopci malý budhistický chrám, kde sa môžete porozprávať s veľmi priateľskými mníchmi v oranžových habitoch a zapáliť vonné sviečky. Niektorí z mníchov sú ešte malí chlapci, ktorí sa ma síce zo začiatku báli, potom sa ale tiež začali vypytovať na všetko možné a sami mi rozprávali, aké je to žiť v chráme.

Zaujímavý malý chrám potom nájdete aj zhruba rovnako ďaleko druhým smerom, taktiež takmer priamo pri hlavnej ceste. Môžete si pri ňom potom zastaviť niektorý z autobusov, ktoré tu jazdia zhruba po desiatich minútach a ísť sa pozrieť do susedného mestečka Weligama, ktoré tiež ponúka krásnu pláž.

Jedno popoludnie som využil k návšteve väčšieho mesta Matara, ktoré leží o niečo viac na juhu a pôvodne som cez neho autobusom prešiel. Hneď v prvej chvíli ma doslova pohltil tunajší veľký trh, kde sa predáva nespočetne veľa druhov ovocia a zeleniny, ďalej ryby, orechy, betel, ryža a strukoviny a ešte mnoho ďalších vecí, ktoré som nebol schopný rozpoznať. Jeden vtipný pán mi predvádzal, ako dokáže ošúpať kapustu vo vzduchu a vypadal pritom skôr ako žonglér.

Kúpil som si v pouličnom stánku niečo malé na jedenie (výborné vyprážané zeleninové závitky s rybou a vajíčkom, mango a banány) a vydal sa na prieskum bývalej koloniálnej pevnosti, ktorá je od zvyšku mesta oddelená veľkým múrom. Nie je síce tak dobre zachovaná a rozsiahla ako Galle, no aj vďaka nej si ale môžete urobiť dobrý obrázok o vplyve Európanov na tunajšiu kultúru a architektúru.

Veľké rušné mestá ma často ohromne vyčerpávajú a Matara nebola výnimkou. Preto som si zastavil tuk – tuk a nechal sa odviesť k obrovskému chrámu asi 3 kilometre za mesto. Okrem niekoľkých mníchov, psov a dvoch turistov som tam nestretol vôbec nikoho, a tak som si mohol naplno vychutnávať posvätnú atmosféru miesta.

Chrámu Weherahena panuje jedna z najväčších sôch Budhu na ostrove – meria 39 metrov a až relatívne nedávno bola jej výška prekonaná. Na mňa však najviac zapôsobil rozsiahly podzemný komplex, ktorý je plný krásnych budhistických malieb a pokračuje nahor až takmer k hlave Budhu. Dostal som tu požehnanie od mnícha a niekoľko hodín si pozeral namaľované príbehy z mytológie. Výhľad na okolité ryžové políčka z vrchu sochy bolo už len príjemným bonusom. V súčasnej dobe sa chrám celý opravuje, a to hlavne vďaka dotáciám cudzincov. Taktiež som im rád niekoľko sto rupií prispel, pretože zachovanie tohto nádherného chrámu pre budúce generácie rozhodne stojí za to...

Text/foto/video. Matouš Vinš

Preklad: Oskár Mažgút

Hudba: Kevin MacLeod