Srí Lanka III.: Kandy - vlakom skrz celé hory až do Badully - VIDEO

Železnica postupne stúpa až do 1900 m n. m. a po oboch stranách sa otvárajú dychberúce výhľady do hlbokých údolí a na okolité vrcholy.

Prvú pol hodinu sa za oknami striedajú len ryžové políčka, banánovníky a nekonečné dediny. Ľudia nám mávajú, a my mávame im. Až po stanicu Nawalapitiliya je vlak dosť plný, preto som rád, že som si zaplatil (oproti normálnej cene dosť prestrelenú čiastku) za "turistickú" rezerváciu. Pri takej dlhej ceste je predsa len relatívne príjemné sedieť - a to inak po ostrove jazdím zásadne preplnenou treťou triedou.

A je to tu, vlak začína prudko stúpať, železnica sa krúti po úbočí hôr a lokomotívy na oboch stranách zaberajú na plný výkon. Okolo nás sa objavujú prvé čajové plantáže, ubúda dedín, a pribúda hmly a dažďa. Prechádzame nespočetným množstvom mostov, niekoľkými tunelmi a občas zastavíme v malej dedinke, kde vystúpi či nastúpi zopár miestnych.

Na stanici Hatton opúšťa vlak asi polovica turistov – odtiaľto pôjdu na slávnu horu Adam`s Peak, a potom sa pravdepodobne presunú do bývalého anglického provinčného mesta Niwara Eliya. Ja ale pokračujem ďalej a vlak stále stúpa hore. Zjavne sa vonku pomaly začína ochladzovať, oproti 30 stupňom v Kandy je tu odhadom tak 15, a do toho 100% vlhkosť vzduchu. Preto si z ruksaku vybaľujem mikinu a dlhé nohavice, vlak totiž stále ide s otvorenými dverami aj mnohými oknami.

Prichádzame na náhornú planinu Horton`s Plain, kde to trošku vyzerá ako v Škótsku. Striedajú sa tu vresoviská s vysokohorským hmlovým pralesom a nie sú tu takmer žiadne dediny. Na konci planiny začína vlak pomaly klesať, aj keď už nie tak prudko, ako opačným smerom. Za ďalšiu zhruba hodinu a pol prichádzame už za tmy do Elly, kde je našťastie opäť relatívne teplo, a dokonca ani neprší.

Dva dni na to sa idem zo svojej základne v Elle pozrieť do zhruba hodinu a pol vzdialenej konečnej stanice Badulla, aby som mal návštevu tejto nádhernej železnice kompletnú. Tentokrát idem naozaj starým červeným vlakom, ktorý ťahá 50 rokov stará nemecká dieselová lokomotíva. Kúsok za Ellou prechádzame cez krásny vysoký kamenný viadukt, ďalej ideme okolo niekoľkých vodopádov, a v stanici Demodara prechádzame slávnou slučkou. Priamo pod staničnou budovou tu asi o 10 výškových metrov nižšie prechádza tunel. Krajina pomaly stráca vysokohorský ráz a v konečnej stanici sa ocitáme v podstate opäť takmer v nížine.

Do Elly sa vraciam večer dlhým nočným vlakom, ktorý po asi 12 hodinách cesty dorazí do hlavného mesta. Napočudovanie vezie iba jeden lehátkový vozeň, za to ale hneď dva jedálenské. Pred odjazdom zo stanice si dávajú strojvodcovia z lokomotív na začiatku a na konci signál dlhým zahúkaním, ktoré sa nesie naozaj veľmi ďaleko a po chvíli sa navyše údolím ozvenou vracia späť. Obe mašiny potom zaberajú na plný výkon a vypúšťajú obrovský oblak dymu. Myslím, že parné lokomotívy tu boli o dosť ekologickejšie...

Celá cesta horskou železnicou je sama o sebe nezabudnuteľným zážitkom, navyše sa tak dostanete na jedny z najnádhernejších miest na Srí Lanke. Pokiaľ vám ale môžem odporučiť, nezabudnite si radšej dopredu rezervovať miesto, pretože tu občas vlaky jazdia skutočne veľmi plné. A nestresujte sa, pokiaľ bude mať vlak niekoľko desiatok minút meškanie - tu je to úplne normálne.

Text/foto/video: Matouš Vinš

Hudba: Coldnoise