SR, Vysoké Tatry – Chata pri Zelenom plese I.

V úvode by sme si mali povedať ako sa ku chate, ktorej venujeme tento článok, dostaneme.  V období od 15. júna do 31.októbra si môžete vybrať spomedzi viacerých prístupových ciest, kým v období mimo tohto termínu je sprístupnená cesta ku chate len jedna.  

Po červeno značenom chodníku od Skalnatého plesa cez sedlo pod Svišťovkou až ku chate je vedená trasa vhodná pre zdatnejších turistov. Na Skalnaté pleso je možné vyviezť sa buď lanovkou z osady Tatranská Lomnica alebo ľudovo povedané „po svojich“, ako sa na správnych turistov patrí. Značená cesta vedie aj z východnej strany od Belianskych Tatier, a to taktiež červenou trasou od Veľkého Bieleho plesa. Zatiaľ čo prvá menovaná trasa trvá približne 2 hodiny, druhá vám potrvá pol hodinu, no netreba zabúdať, že k plesu je treba absolvovať tiež nemalú prechádzku. Teraz v zimnom období je prístupná len žlto značená trasa. Tá vedie od autobusovej zástavky Biela voda, ktorá je približne 3 kilometre vzdialená od Tatranskej Lomnice. Túto nenáročnú, no časovo zdĺhavejšiu trasu zvládnu aj rodiny s deťmi.

Predchodkyňa: Egidová chata

Ideálnu polohu miesta, kde súčasná chata stojí ,poznali už naši predkovia, ktorí tu prvú útulňu postavili už koncom 19. Storočia. Niektoré záznamy však uvádzajú dokonca 17. storočie. Od roku 1894 tu bola postavená predchodkyňa terajšej chaty. Zaujímavosťou je, že len pár rokov predtým, presne v roku 1879, tu bol sprístupnený prvý turistický chodník z lokality Biela Voda k Zelenému plesu. 

No kým si povieme o predchodkyni súčasnej chaty, nesmieme vynechať Egidovú chatu. Tá mala stáť na brehu Zeleného plesa (1 551 m n. m.) a slúžiť ako úkryt pre pastierov a okoloidúcich pred nepriazňou počasia. Vtedajší Uhorský karpatský spolok (ďalej len UKS) vyčlenil na stavbu 200 zlatiek, čo však na stavbu ani zďaleka nepostačovalo. Preto začali s výstavbou neskôr na dostupnejšej Rakúskej poľane, kde bol stret starých hospodárskych ciest z Kežmarku do Spišskej Belej. Zrub stavali dva týždne.  Po dokončení ho pomenovali  po veľkolomnickom statkárovi, zakladateľovi a v tom čase predsedovi UKS Egidovi Berzeviczymovi.  Členovia spolku mohli chatku využívať bez obmedzení a za nocľah neplatili. Onedlho sa stala obľúbenou zástavkou pre čoraz viac turistov, a to sa nepáčilo tunajším pastierom. Tí ju často poškodzovali, nakoľko chatku nik neobhospodaroval. Keď sa už situácia stala neúnosná, turistický spolok sa rozhodol s prispením mesta Kežmarok chatku rozobrať a premiestniť na severný breh Zeleného plesa. No ani prenesenie chatu nezachránilo. O jej prenájom totiž nemal nik záujem. V roku 1882 chatku vážne poškodila jesenná víchrica, ktorá z nej strhla strechu. O rok na to vyhorela.  V roku 1884 UKS poveril tesárov zo Ždiaru obnovením Egidovej chaty. Nová, dvojizbová útulňa s predsieňou bola po zlých skúsenostiach s mikroklímou severného brehu postavená južnejšie od jazera. Dostavaná bola v roku 1887. Avšak zakliatie chaty pokračovalo. O tri roky neskôr zhorela strecha, ktorú síce hneď opravili, no v jeseni toho istého roku už svojmu osudu podľahla. Zničil ju požiar, po ktorom zostali z chaty len ohorky.     

Chata pri Zelenom plese

V oblasti Zeleného plesa bola potrebná turistická chata. To si uvedomovalo aj predsedníctvo UKS. Nemenej dôležitý bol aj materiál, z ktorého by mala byť chata postavená, nakoľko osud predošlých chát bol dostatočným ponaučením. Preto sa ešte pred samotnou realizáciou výstavby dohodlo, že chata musí byť kamenná a aspoň v letných mesiacoch obsadená hospodárom. Celé zadanie sa zverejnilo v miestnom týždenníku. Z dvoch vybraných projektov sa rozhodlo predsedníctvo UKS pre ten skromnejší. Napriek tomu bol projekt odkázaný aj na finančnú podporu od verejnosti. V roku 1895 kežmarský staviteľ Schwarz postavil jednoduchú chatku pre robotníkov a položil základy novej, v poradí už tretej chaty pri Zelenom plese. O dva roky neskôr už bola chata pod strechou. Vyrástla opäť na severnom brehu plesa pod štítom Jastrabia veža. Bola to murovaná stavba s rozmermi 11x10 metrov, s múrmi zo žuly hrubými 63 centimetrov. Plytká strecha bola zhotovená z drevocementu. Chata mala 3 metre širokú verandu, z ktorej bol výhľad na pleso. Po zlých skúsenostiach z minulosti vybavili chatu kovovými okenicami. Vnútrajšok tvorili štyri dvojposteľové izby, kuchyňa a jedáleň. K výbave patrili aj železné piecky a pivnica. Na základe písomností z prvej pamätnej knihy sa dozvedáme, že prví turisti začali pravidelne navštevovať chatu v júli 1897.  

Chate pri Zelenom plese sa budeme venovať aj v článku na budúci týždeň. Povieme si ako pokračoval jej príbeh od slávnostného otvorenia, cez ďalšiu rekonštrukciu ,až po jej súčasnosť.

Text a foto: Oskár Mažgút