SR, Turany – turčianske mestečko pri Váhu

Medzi dvoma korytami rieky Váh sa rozprestiera mesto Turany, ktoré sa môže popýšiť bohatou históriou, malebnou architektúrou a viacerými zaujímavosťami. Dostať sa sem môžete po ceste I/18 či diaľnicou D1 autom i autobusom alebo po železničnej trati Žilina – Košice vlakom.

Turany sú zasadené do nádhernej prírodnej krajiny, ktorej dominujú polia i kopce Malej a Veľkej Fatry. Blízkosť jedných z najkrajších národných parkov na Slovensku robí z obce ideálny východiskový bod pre turistické vychádzky. My však zamierime do jej centra a začneme objavovať miestne pozoruhodnosti.

Niečo vyše 4-tisícové mesto patrí medzi najstaršie v regióne Turca. Jeho osídlenie sa datuje ešte do čias spred príchodu kresťanstva, avšak prvou zachovanou písomnou zmienkou je listina o nadobudnutí majetku z roku 1319. V roku 1341 sa prvý krát spomína názov Turan, ktorý je odvodený od pomenovania zvieraťa tura alebo od keltského slova tur, čiže veža.

Ďalším medzníkom pre rozrastajúcu sa osadu bol rok 1397, kedy dostali Turany výsadné právo krupinské od kráľa Žigmunda, čím povýšili na mesto. Napriek tomuto privilégiu stále patrili pod panstvo Sklabinského hradu. V roku 1461 kráľ Matej Korvín potvrdzuje mestské výsady Turian, následne v roku 1563 aj kráľ Ferdinand I., ktorý ich rozširuje o konania troch výročných jarmokov a týždenných trhov (v roku 1574 mestské práva potvrdzuje i kráľ Maximilián II., v roku 1659 kráľ Leopold I. atď.). Napriek historickým faktom boli v roku 1918 z neznámych dôvodov Turany zbavené štatútu mesta a na nápravu tejto krivdy čakali až do roku 2016, kedy sa opätovne stali mestom.

Patálie Turany nemali len z mestskými výsadami, ale aj s prírodou či chorobami. Už od počiatku bojovali s morom, ohňom i vodou. Obec si v priebehu časov prešla viacerými ničivými požiarmi, mormi, ktoré vyhubili polovicu obyvateľstva, náletmi kobyliek, ohromnými povodňami či kamencami spôsobujúcimi nevyčísliteľné škody. Napriek tomu sa húževnatí obyvatelia zakaždým postavili na nohy a obnovili zničené, vďaka čomu obec nezanikla.

V revolučných rokoch obec navštívil Ľudovít Štúr i Jozef Miloslav Hurban, o výrazný rozvoj sa postarala Košicko-bohumínska železnica a bol tu vybudovaný aj významný drevársky závod. V 50-tych rokoch bol dokončený vážsky kanál, ktorý začal chrániť obec od povodní a neposledným medzníkom pre Turany bolo vybudovanie rekreačného zariadenia Trusalová, ktoré patrí k tým najlepším na Slovensku. V súčasnosti tu nájdete obchody, školy (vrátane učilišťa), kino, viaceré športoviská, zdravotné zariadenia i Dom smútku. Celá obec je plynofikovaná a centrum ponúka síce neveľkú, ale zato zaujímavú prechádzku po pamiatkach.

Medzi najvzácnejšie sa radia jednoloďový gotický Rímsko-katolícky kostol svätého Gála s predstavanou vežou z prvej polovice 14. storočia. Interiér kostola zdobí vzácny neskorogotický krídlový oltár z konca 15. storočia. Súčasťou sakrálneho areálu ohradeného kamenným murivom husitského pôvodu je aj renesančná zvonica.

Oproti kostolu sv. Gála, skrz potok Studenec sa nachádza dominantný modernistický Evanjelický kostol s hodinovou vežou a trojstrannou emporou v interiéri.

Zaujímavý je aj pamätník s bustou najreprezentatívnejšieho predstaviteľa slovenského maliarstva a grafiky 20. storočia – miestneho rodáka Miloša Alexandra Bazovského, ktorý je situovaný pred budovou mestského úradu či o kúsok ďalej pamätník obetí vojen a SNP.

Za návštevu určite stojí aj miestne múzeum (Budovateľská 6) dokumentujúce históriu a súčasnosť Turian spolu so zbierkou fauny a flóry z okolitého chotára či architektonicky zaujímavé domy vrátane nevšednej budovy strážnice a hasičského skladu.

Turany sú vďaka riečnym kanálom ostrovom, ktorý ponúka počas roka mnoho spoločenských podujatí, ale aj prechádzku po trošku mestskej a viac dedinskej zástavbe. Tá svojou atmosférou nejedného z vás dozaista očarí, preto návštevu tejto neveľkej obce môžeme len odporúčať.

GPS: 49°06'57.7"N 19°02'07.7"E

Text a foto: Oskár Mažgút