SR, Trstená – privilegované oravské mestečko

Dnes sa vydáme na jej poznávanie. Začneme, ako inak, trochou histórie. Tá sa začala písať v roku 1371, kedy bola Trstená založená notárom uhorského palatína Ladislava Opoľského Schwankomirom. Jej chotár bol zriadený na území staršieho susedného mestečka Tvrdošín. Novo vzniknutá osada dostala pomenovanie Bingenstadt (až od roku 1609 sa objavuje názov Thrstenem – odvodený od tunajšieho  močaristého územia zarasteného tŕstím). Z dobovej šoltýskej listiny vieme, že mestečko získalo výsadné postavenie, ktoré predznamenalo jeho významný hospodársky rozmach.

 Avšak obdobie rozvoja bolo postupom času spomalené, a to z dôvodu straty autonómie voči oravskému panstvu, ktorého sa stala Trstená súčasťou. Významným rokom pre obec sa stal 1609, kedy kráľ Matej II. udelil mestu trhové práva, ktoré boli dovtedy výsadou šoltýskeho rodu. V 17. storočí bol spomínaný rod ocenený šľachtickým titulom a mešťania si nechávali potvrdzovať staršie výsady panovníkov, čím sa Trstená stala najvýznamnejšou obcou spomedzi všetkých oravských mestečiek. Napriek tomu sa nikdy nestala slobodným kráľovský mestom a až do dôb zrušenia poddanstva bola súčasťou už spomínaného oravského panstva.

Počas obdobia baroka, keď sa v mestečku usadil tzv. škapuliarsky kult (významný protireformačný prvok), začala byť Trstená duchovným centrom regiónu, ktoré si zachováva dodnes. Osemnáste storočie prinieslo obdobie pokoja, darilo sa hospodárstvu a začal sa rozvíjať obchod i remeslo. Konali sa tu veľké jarmoky s dobytkom, ale aj hrnčiarskymi výrobkami.  Zmena nastala až po zániku monarchie. Búrlivé obdobie 20. storočia bolo plné vzostupov a pádov. Mestečkom prechádzala frontová línia počas druhej svetovej vojny, ktorá ho z väčšej časti zničila. Povojnová obnova natrvalo zmenila ráz mesta. Z remeselno-obchodného a poľnohospodárskeho centra sa postupne stalo priemyselné. K stagnácií prispelo aj zrušenie sídla okresu v roku 1960.

Napriek historický udalostiam si Trstená od roku 1776 do súčasnosti zachováva pôsobenie rehole Menších bratov františkánov, ktorí spravujú miestny kláštor a malý kostol na námestí, taktiež od stredoveku rozvíja školstvo. Vtedajšia vychýrená škola sa v roku 1869 pretransformovala na Kráľovské katolícke gymnázium, ktorého pokračovateľom je terajšie Gymnázium Martina Hattalu. Od roku 1948 je tu vybudovaná nemocnica, ktorá je pravidelne zaraďovaná medzi tie najlepšie na Slovensku. Trstená sa na relatívne krátku dobu stala aj najväčším slovenským výrobcom (dovozcom) televíznych prijímačov (OVP, Orava).

Elektrotechnický priemysel tú má zastúpenie dodnes. Pôsobí tu totiž japonsky Panasonic, ktorý patrí medzi najväčších zamestnávateľov. Čo sa týka kultúrneho vyžitia, konajú sa tu podujatia s celoslovenskou pôsobnosťou, ako Trstenská krídlovka, Dilongova Trstená, festival gospelovej hudby či Trstenská organová jeseň.

Kultúrnym dedičstvom mesta je okrem folklóru, zvykov a tradícií aj jeho keramika, ktorá sa od 17. storočia vyrába z miestnej kvalitnej sivej hliny. Typická je tehlovo červenou farbou, zdobená bielou hlinkou a glazovaním.

Už o týždeň sa vydáme na prechádzku po pamiatkach mestečka nachádzajúcich sa na najväčšom katastrálnom území na Orave. Povieme si nielen o úchvatnom barokovom farskom kostole, ale vydáme sa aj po stopách osobností a načrieme i do voľno časových aktivít.   

GPS: 49°21'33.4"N 19°36'32.7"E

Text a foto: Oskár Mažgút