SR, Tatranské chaty - od minulosti po súčasnosť I.

Chaty, ako ich poznáme dnes si museli prejsť dlhým a veľakrát strastiplným vývojom. V súčasnosti slúžia predovšetkým na turistický a rekreačný účel  a stávajú sa akýmisi atrakciami domáceho cestovného ruchu. Dnes si už nevieme predstaviť chatu bez chatára či obsluhujúceho personálu, ktorý nám na zahriatie ponúkne šálku sladkého čaju či dodá sily pred, alebo po turistickej vychádzke   malým občerstvením. Niektoré z chát sa v priebehu času natoľko rozrástli, že im prischlo pomenovanie horský hotel. No začnime pekne poporiadku.

Od prístrešku ku chate

Predchodcami dnešných chát boli jednoduché prístrešky z prírodného materiálu, ktoré si ľudia idúci na dlhšiu túru stavali, aby ich chránili pre nepriazňou počasia  a nocou. História takýchto prístreškov siaha až do doby kamennej. Vtedajší  praveký osídlenci z podtatranských osád sa pravdepodobne vydávali za bohatstvom tatranského lesa. Zbierali tu lesné plody a lovili zver. Aj počas nasledujúcich období ľudia zakladali prístrešky. No tie už boli trvácnejšie a dokonalejšie. Ich počet pribúdal a dokonca by sme mohli povedať , že tu vznikali prvé „prístreškové sídliská“.  Dôvodom zvýšeného záujmu osídľovať túto oblasť v nasledujúcich érach doby bronzovej a železnej bola ťažba rudy. Neskôr to zas boli mocensko - územné dôvody. Podtatranský ľud sa pred vpádmi vojsk v tomto období mnohokrát  utiekal schovať do tatranských dolín. Neskôr sa zas Tatry menili na poľnohospodársku oblasť a pasienky. Príroda tu poskytovala ideálne úkryty pred náhlou nepriazňou počasia. Veľké skalné previsy využívali pastieri, ale aj domáci obyvatelia pri svojich vychádzkach. V medzivojnovom období si drevorubači stavali koliby z guľatiny a smrekovej kôry.  Takýchto úkrytov a stavieb im podobných by sme mohli menovať veľa. Existuje mnoho príkladov, no my sa radšej zameriame na vznik chát. Prvé naprojektované chaty vznikali prevažne na lesných čistinách a neskôr sa stali základom pre mnohé tatranské osady. Najstaršia takto zdokumentovaná chata bola Csákyho chata, ktorú postavil pri kyslých prameňoch pod Slavkovským štítom  veľkostatkár Štefan Csáky a to v roku 1793. Chata sa zakrátko stala obľúbeným turistickým východiskovým bodom pre túry do okolitej prírody. O jej úspechu svedčilo to, že veľkostatkár nariadil stavať ďalšie podobné objekty, ktoré dali základ pre osadu Smokovec - dnes Starý Smokovec.  Svoju „prvochatovú“ históriu majú aj ďalšie tatranské osady.  Tatranské Matliare mali Loischovu chatu, Štrbské Pleso Jozefovú chatu, Tatranská Polianka Weszterovú chatu a tak ďalej.

Ktorá bola tá prvá?

V tomto článku by sme vám chceli priblížiť skôr vysokotatranskú chatovú históriu. Úplne prvé dva objekty, ktoré slúžili počas celej svojej histórie len turistickému ruchu a nestali sa súčasťou osád boli „koliba“ na Podkrivánskej poľane z roku 1806 a zrub pri Morskom oku z roku 1823. Obe vznikli pri príležitosti očakávaných významných návštev.  Prvou, výhradne pre turistov postavenou útulňou vo Vysokých Tatrách, bola malá dvojizbová útulňa bez hospodára, ktorú postavil v poľskej časti Tatier Eduard Homolács. Nachádzala sa na turisticky vyhľadávanom brehu Morského oka. V slovenskej časti Tatier bola na Starolesnianskej poľane v ústí Veľkej Studenej doliny v roku 1863 začatá výstavba turistickej chatky, ktorá za svoj vznik vďačí Jánovi Jurajovi Rainerovi zo Starého Smokovca . Písomnosti nedokumentujú, kedy presne bola sprístupnená verejnosti, no najneskôr to bolo v roku 1865.

V roku 1873 vznikla prvá turistická organizácia nesúca názov Uhorský karpatský spolok, ktorá sa stala hlavným sprístupňovateľom  horského terénu a navrhovala rozmiestnenie, vzhľad a kapacitu projektovaných chát. Zároveň bola väčšinou aj hlavným investorom. Finančné prostriedky pochádzali prevažne z milodarov a zo zbierok.  V 70. rokoch 19. storočia boli navrhované jednoduché chatky bez hospodárov. Kľúče od týchto objektov si mali možnosť výletníci požičiavať  v hoteloch najbližších tatranských osád alebo v Kežmarku, kde sídlili funkcionári Uhorského karpatského spolku. Spočiatku nebol stanovený príspevok, no výletníci radi prispievali dobrovoľným darom na výstavbu ďalších takýchto objektov. Aj keď prvé chaty nemali hospodára, počas turistických sezón sa nimi stávali spravidla horský vodcovia.

Ako to pokračovalo ďalej si rozpovieme už o týždeň. Porozprávame si o výstavbe chát, ktorým nebolo súdené dožiť sa vysokého veku, ale aj o chatách, ktoré poznáme dodnes.

Text a foto: Oskár Mažgút