SR: Morové stĺpy - kamenní svedkovia víťazstva nad epidémiami IV. (2)

Moller bol autorom odborných publikácií o priebehu epidemických ochorení, ochrane pred morom a vplyve podnebia na zdravie obyvateľov. V roku 1709 vydal knihu Lekárska rada o liečení moru a jeho predchádzaniu, ktorá sa preslávila vo svete. Zaujal i knihou z roku 1739 Lekárska rada, ako sa chrániť pred morovou nákazou. Za svoje činy a pre zásluhy o reformu Uhorského zdravotníctva, najmä v boji proti epidémiám, dostal tento lekár prezývku "uhorský Hippokrates". Vďaka jeho opatreniam, ktoré mestský magistrát bez výhrad prijímal, bola Banská Bystrica niekoľkokrát ušetrená od morovej či inej epidémie. 

Po protihabsburgských povstaniach jezuiti opäť žiadali mesto o postavenie Mariánskeho stĺpu na rovnakom mieste. Nový stĺp, ktorý dnes dohliada na banskobystrické námestie postavili v roku 1719, na znak vďaky za záchranu mesta pred morovou epidémiou. Páter Jozef Gastinger požiadal magistrát o výstavbu Sochy Blahoslavenej Panny Márie na námestí. Mesto za poplatok 3600 zlatých so stavbou súhlasilo. Túto sumu vyzbierali samotní veriaci. Po kázni pátra Gastingera, kde hovoril, ako by mesto mohlo pomôcť pri stavbe nového stĺpu, magistrát prispel na jeho stavbu materiálom – konkrétne sa jednalo o dve debny vápna a 3000 tehál.

Pôvodne barokový stĺp sa nevyhol viacerým úpravám, tie najvýznamnejšie boli v období klasicizmu. Zo schodiska v tvare šesťuholníka k nebu stúpa 13,2 m vysoký klasicistický stĺp. Spodnú časť stĺpu tvoria kartuše s nápismi AVE MARIA, GRATIA PLENA a DOMINUS TECUM. Driek stĺpu je ukončený kompozitnou hlavicou, na ktorej stojí 2,45 m vysoká socha Nepoškvrnenej Panny Márie z roku 1897, ktorej autor je neznámy. Najzásadnejším zásahom bolo odstránenie ohrady okolo schodišťa v roku 1897 a v tom istom roku zvažovala mestská rada aj jeho presunutie do stredovej osi námestia. 

Napokon k presunutiu stĺpu predsa len prišlo, a to z politických dôvodov. V roku 1964 si centrum Slovenského národného povstania pripomínalo 20. výročie jeho vypuknutia a osláv sa zúčastnil aj najvyšší sovietsky predstaviteľ Nikita Sergejevič Chruščov s manželkou. Socha Panny Márie nemohla byť z ideologických dôvodov za tribúnou, a preto bol mariánsky stĺp premiestnený do priestoru bývalej promenády v oblasti hradného areálu. Veď ako by to na fotografiách vyzeralo, keby na tribúnu s prominentným rečníkom pozerala Panna Mária?...

Po rekonštrukcii námestia SNP v roku 1994 sa Mariánsky stĺp vrátil takmer na svoje pôvodné miesto. Zaujímavosťou je, že stĺp študovali aj z hľadiska takzvanej geomantie - silového pôsobenia určitých miest na človeka. Banskobystrický architekt Jaroslav Stockmann určil, že toto silové pôsobenie, ktoré by malo priniesť človeku  blahodarnú energiu a silu sa nachádza na mieste pred sochou, kam smeruje pohľad Panny Márie. Ak teda pôjdete okolo, určite sa postavte práve tu, načerpajte energiu a pripomeňte si tak, prečo táto socha vznikla. 

GPS: 48°44'08.6"N 19°08'44.5"E

Text: Mgr. Anna Nociarová

Foto: A. N., redakcia

Textová úprava: redakcia