SR: Morové stĺpy - kamenní svedkovia víťazstva nad epidémiami III. (2)

Kremnické bane dve storočia neprosperovali, no po roku 1730, keď boli objavené nové zlaté žily si mohli dovoliť investovať nielen do stĺpa, ale aj do gotického Kostola Panny Márie. Ten tu však už nenájdete, keďže stál len 150 rokov. 

Pýtate sa prečo? Dôvodom je fakt, že pod kremnickým námestím sú štôlne, z ktorých stáročia dolovali rudu. Daňou tohto baníckeho zásahu bolo žiaľ prepadávanie. A tak na Vianoce v roku 1880 pôda sadla a priamo počas svätej omše Kostol Panny Márie pukol. Sakrálna stavba väčšia ako súčasná dominanta mesta v podobe Kostola svätej Kataríny, musela byť spolu s viacerými poškodenými domami asanovaná. Ako zázrakom prežil len stĺp pred kostolom.

To, čo stĺp zachránilo pred zničením v roku 1880, sa mu stalo osudným po čase. Pieskovec, z ktorého je tvorený, je pórovitý materiál a ľahko sa ničil. Navyše, keď ho v roku 1820 natreli ľanovým olejom i olejovými farbami, začal sa postupne rozsýpať. Pôvodné sochy zo stĺpu alebo skôr to čo z nich ostalo, môžete vidieť v starej radnici. Súčasný 20 metrov vysoký stĺp stojací na námestí je už viac-menej len kópia toho pôvodného. V roku 1905 bola okolo neho pristavená kamenná balustrádová ohrada. 

Pokiaľ však ide o množstvo plastík, patrí mu prvenstvo. Je ich 54! Prevažujú anjeli, nasledujú svätí a nechýbajú ani reliéfy s náboženskou a morovou tematikou (Mor – Davidov hriech, Hlad – Jozef a jeho bratia, Vojna – Boj Židov s Amalekitmi a reliéfy zo života Panny Márie). 

Na vrchole stĺpa kraľuje Najsvätejšia Trojica, pod ňou je Panna Mária a nižšie sú svätci. Všetci mali chrániť ľudí v meste i baníkov. Jeden z posledných morových stĺpov postavených v bývalých habsburských krajinách, Morový stĺp Najsvätejšej Trojice v Kremnici dodnes tvorí dominantu jej námestia.

Morové stĺpy v okolí

Aj v ďalších lokalitách banskobystrickej diecézy môžete obdivovať morové stĺpy, spomeňme aspoň niektoré z nich. Dionýz Stanetti vyhotovil v roku 1739 aj stĺp v Prievidzi. V roku 1797 ho ešte doplnil reliéf ochrankyne pred morom sv. Rozálie, ktorým sa jeho charakter zmenil na morové súsošie.

V Krupine si tiež mešťania v roku 1752 objednali u kremnického sochára Stanettiho morové súsošie. Patrí medzi prvé veľké morové stĺpy a situované je oproti radnici. Okrem Svätej Trojice a Imamaculaty sú na ňom ochrancovia pred morom a ohňom (sv. Urban, sv. Florian a sv. Roch).

Neskorobarokový trojičný morový stĺp z roku 1740 má svoje miesto i v malebnej obci Pukanec. Tvorí ho vyobrazenie Svätej Trojice a ochrancov pred morom (sv. Roch, sv. Šebastián, sv. Barbora), no je na ňom i patrón mesta sv. Mikuláš. 

V Slovenskej Ľupči vznikol okolo roku 1750 mariánsky morový stĺp. Stál na mieste pred dnešným evanjelickým kostolom, ktorý v tom čase ešte nebol vybudovaný. Vplyvom počasia sa rozpadal, preto od roku 1976 bol presunutý na nové miesto, a to pred rímskokatolícky  kostol. Sochu Immaculaty dotvára 8 figúr (3 archanjeli a 5 anjelov).

Taktiež Nová Baňa v minulosti patrila medzi bohaté banské mestá. Jej námestiu pred historickou radnicou dominuje neskoro klasicistický trojičný stĺp z novobanského ryolitu. Postavil ho v rokoch 1843 - 1846 len 25 ročný sochár Jozef Neuschl Faragó, bez nároku na honorár. V nikách po stranách sa nachádzajú sochy Panny Márie, sv. Štefana, sv. Heleny a sv. Ladislava. Nad nimi sú reliéfne výjavy, ako aj pápežský a mestský erb.

Trojicu významných a bohatých stredoslovenských banských miest dopĺňa ešte Banská Bystrica. Jej námestie rovnako zdobí morový stĺp, no nie vždy by ste ho tu našli. 

Avšak o tomto konkrétnom stĺpe si povieme až v ďalšom článku.

GPS: 48°42'15.4"N 18°55'00.7"E (Kremnica)

Text: Mgr. Anna Nociarová

Foto: Wikipedia.org - Szeder László, Patrik Kunec (úvodná), Miloslav Bahna, Palickap, Uhrincek, A.N., redakcia

Textová úprava: redakcia