SR: Morové stĺpy - kamenní svedkovia víťazstva nad epidémiami III. (1)

Morové epidémie sa šírili postupne celou Európou. Neobišli ani Uhorsko, tým pádom ani bohaté banské oblasti stredného Slovenska. V rokoch 1575, 1601, 1645, 1679 či 1710 si ich vyčíňanie vyžiadalo tisíce obetí. Ako vďaku Bohu za prežitie a ochranu pred ďalšou skazou sa stavali aj tu morové stĺpy. Tie tvoria akýsi duchovný most medzi nebom a zemou, pomocou ktorého ľud úpenlivo vysiela prosby na ušetrenie od epidémií. 

Len bohaté mestá si mohli dať stĺpy vyrobiť z odolnejšieho kameňa. Ich pompéznosť vychádza z obdobia baroka, ktoré bolo pre tieto mestá tzv. „zlatým obdobím“. A hoci patria stĺpy medzi sakrálne architektonické pamiatky, na ich výstavbu prispeli najmä mešťania či šľachta. 

Dnešná oblasť banskobystrickej diecézy zahŕňa práve lokalitu niekdajších významných a bohatých stredoslovenských banských miest, do ktorých smerujú naše kroky. 

Strieborná Štiavnica

Takýto prívlastok patrí Banskej Štiavnici, turisticky zaujímavému mestu uprostred Štiavnických vrchov. Centrom mesta je Námestie Svätej trojice obkolesené honosnými budovami bohatých mešťanov a majiteľov baní, ktorých dnes vystriedali múzeá, galérie, kaviarničky či obchodíky. 

Dominantou celého námestia je jeden z najväčších trojičných stĺpov na Slovensku. Barokový stĺp Najsvätejšej Trojice vznikol na znak vďaky, ako morový stĺp po ústupe morovej epidémie v rokoch 1710 – 1711. Pôvodný stĺp bol veľmi jednoduchý a až v rokoch 1759 – 1764 bol prestavaný podľa návrhu sochára Dionýza Stanettiho a kamenára K. Holzknechta. Základňu stĺpu tvoria plastiky siedmich svätcov - ochrancov pred morom a patrónov baníkov (sv. Jozef, sv. Šebastián, sv. František Xaverský, sv. Roch, sv. Katarína, sv. Barbora, sv. Rozália). Stĺp, ktorý vyniká baldachýnovou architektúrou je doplnený o sochu Immaculaty a na vrchole dominuje v zlatých lúčoch glorioly osadené súsošie Najsvätejšej Trojice.

Zlatá Kremnica

V objatí Kremnických vrchov leží malebné mestečko Kremnica, pod ktorým sa v minulosti nachádzali bane bohaté na zlato. Zlatá Kremnica sa síce najväčšej morovej epidémii – čiernej smrti v 14. storočí vyhla, ale potom prichádzala jedna rana za druhou. Tá posledná v 18. storočí.

Aj Kremničania sa chceli poďakovať za ukončenie epidémie z roku 1710, tak ako iné mestá v krajine postavením morového stĺpu. Pôvodný veľmi jednoduchý morový stĺp z roku 1711 však už v meste nenájdete, keďže bol v roku 1761 premiestený do Hornej Vsi, kde stojí dodnes.

Miesto po ňom neostalo prázdne. Mešťania chceli honosnejší a monumentálnejší stĺp, ako sa na mesto známe ťažbu zlata a razením mincí patrí. Obdobie baroka povznieslo Kremnicu vo výtvarnom umení na úroveň vyspelých stredoeurópskych miest. Preto, v máji 1765 mestská rada rozhodla o výstavbe nového neskorobarokového stĺpu Najsvätejšej Trojice, podľa návrhu kremnického mešťana, sochára Dionýza Stanetiho. 

Jeho návrh bol inšpirovaný prvým trojičným morovým stĺpom vo Viedni a tomu zodpovedala aj jeho cena 22 850 zlatých. Nakoniec museli ešte prizvať aj viedenského sochára Vögerleho, ktorý sa preslávil morovými stĺpmi v Hainburgu a v Nitre. Ani jeden zo sochárov sa žiaľ dokončenia diela v roku 1772 nedožil.

Morový stĺp má štyri ideové plány. Má pripomínať epidémiu, zobrazuje Najsvätejšiu Trojicu, tiež Immaculatu - Nepoškvrnenú Pannu Máriu, patrónku Uhorska a napokon i svätcov – ochrancov pred morom a baníckych patrónov. 

No mal aj iný význam. Pýtate sa aký? To vám rozpovieme už o týždeň.

GPS: 48°27'31.5"N 18°53'35.5"E (Banská Štiavnica)

Text: Mgr. Anna Nociarová

Foto: Wikipedia.org - Richard Managr, SchiDD, redakcia, A.N.

Textová úprava: redakcia