SR: Liptov - Keď "v raji" pršalo II.

Pri tejto príležitosti sa nedá nespomenúť, že v tomto roku uplynulo 300 rokov od smrti Jánošíka, a preto aj jedna z akcií patrila jeho pamiatke.

Čo sa týka uspokojenia moje ženskej, tak trochu kreatívnej dušičky, tak ani v tomto smere ma múzeum nesklamalo. Galéria paličkovanej čipky bola zaujímavá a krásna, ale musím priznať, že paličkovať neviem a asi sa už ani nenaučím.

Zato expozícia Modrotlač v Liptove, bola niečo, čo by som stručne popísala heslom “pusť babu do múzea a vyjde z nej odborník na modrotlač“. Tieto textílie som vždy obdivovala a v rôznych predajniach Krásnej izby a umeleckých remesiel si aj predstavovala ich využitie v domácnosti. Nikdy som ale nemala tak štýlové zariadenie, aby sa tam tieto textílie hodili.

Takže jedinými výrobkami boli ešte v mladosti modrotlačové šaty a kuchynská chňapka. Tá mi vydržala mnoho rokov, a to hlavne preto, že bola skôr ozdobou a jej funkčné využitie som dlho odkladala, pretože som sa bála jej poničenia.

Tu som sa dozvedela, že v tejto oblasti sa tomuto farbiarskemu remeslu venovalo mnoho remeselníkov, vytvárali sa profesijné cechy istené zmluvami, ktorých obsah vzdialenejšie tak trochu pripomínal aj terajšie pracovné zmluvy. Farbiarske remeslo sa dedilo v rodinách a presný postup bol vždy tajomstvom, pretože vznikal ťažko a za dlhého procesu formou pokus omyl. Základom dielne boli veľké kade a mangle a mnoho rôznych pečiatok tzv. vzorových foriem.

Výroba by sa dala stručne a laicky popísať ako vosková batika alebo ako farbenie veľkonočných vajíčok pomocou vosku, kedy zostávali miesta pokryté voskom biele a zvyšok je zafarbený na požadovanú farbu.

Samozrejme trošku špecializovaný výklad už používa slovo indigo = prírodné farbivo rastlinného pôvodu, ktorého farba vôbec nie je modrá, ale modrou sa stáva až jednoduchou chemickou reakciou, okysličovaním. Termín rezerva označuje súbor chemikálií hlavne na bázy kaolínu a arabskej gumy, a je to tá časť, čo bráni ofarbeniu látky a čo sa formou nanáša na vypranú naškrobenú a perfektne vyžehlenú látku. Staré pôvodné formy sú predovšetkým drevené s vyrezávaným vzorom, kde sú jemnejší tvary vytvorené aj pomocou kovových súčastí. V niektorých prípadoch sa rezerva nanáša aj špongiou alebo štetcom cez šablóny.

Vzostup modrotlače bol zaznamenaný po vynájdení syntetického indiga, koncom 19. storočia. Takto farbené látky mali a dodnes majú mnohostranné využitie na odevy -sukne, zástery, šatky, blúzky, ale aj na obrusy, vankúše, posteľné obliečky, závesy a mnohé iné domáce dekoračné tkaniny.

Na záver sa dá len konštatovať, že tak malé mestečko, ako je Liptovský Hrádok, s necelými 8 000 obyvateľmi, môže miestnym aj návštevníkom a turistom naozaj mnoho ponúknuť. A to som sa ešte ani nestačila zmieniť o blízkom hrade a zámku, o známom arboréte a o kostoloch...

Text/foto: Miroslava Kapalová

Preklad: O. Maňáková