Slovinsko, Bohinjské jazero, vodopád Savica a kostol

Dostať sa k tomuto veľkolepému jazeru je pomerne jednoduché. Stačí si to namieriť k rovnomennej obci Bohinj, resp. k jednej z jej osád (Ribcev Laz, Ukanc, Stara Fužina). Keďže sa jedná o vyhľadávané turistické centrum, núdzu o parkoviská, ubytovanie či stravovanie mať nebudete.

Samotné jazero vzniklo približne pred 10 tisíc rokmi intenzívnou eróznou činnosťou ľadovca. K jeho formovaniu prispela aj tektonika. Hlavným prítokom je krasový prameň a potok nazývaný Savica, ktorý je vo vrchnej časti tvorený dvoma riečkami. Sú nimi Malá a Veľká Savica. Tie sa pri horskej chate Koča pri Savici spájajú a následne putujú do jazera Bohinj. Spomenutá horská chata je taktiež ideálnym východiskovým bodom pre výstup k vodopádu Savica. Ten patrí k najnavštevovanejším slovinským vodopádom a popýšiť sa môže nielen zaujímavou históriou (vodopád je spomínaný v rozsiahlej epicko-lyrickej básni – Krst v Savici od France Prešerena), ale aj geologickou zaujímavosťou v podobe dvoch vodných prúdov pochádzajúcich z rozličných zdrojov. Jeden má výšku 25 metrov a druhý 78 metrov.

Pokiaľ by sme oblasť navštívili v období intenzívnych dažďov, tak vďaka strmému skalnému povrchu v okolí Savice uvidíme aj rad ďalších vodopádov dosahujúcich celkovú výšku neuveriteľných 600 metrov. No my máme radšej slnečné počasie, a tak sme o túto pozoruhodnosť vcelku radi prišli.  

Prístup k vodopádu bol výborne značený a od jazera nám pokojnou chôdzou trval približne hodinku. Cestou sme prekonávali stovky schodov, kamenný most až sme sa dostali k drevenej vyhliadke, odkiaľ sme si vychutnali pohľad na vodných krásavcov. Šťastie na pestrofarebnú dúhu v okolí vodopádov sme však nemali. Napriek tomu sme si nenáročnú vychádzku užili.

Na opačnej strane Bohinjského jazera, pri osade Ribčev Laz sa nachádza tzv. „odtoková“ riečka Jazernica, ktorej dĺžka dosahuje len približne 100 metrov a následne sa vetví na rieky Mostnica a Sava Bohinjka. Zaujala nás aj informácia o ploche jazera, ktorá  nemusí byť vždy najväčšia v krajine. Občas ju predstihne jazero Cerknica (počas záplav). Nedá nám nespomenúť ešte umelé jazero Ptuj či Ľubľanské bažiny, ktoré sú väčšie ako Bohinjské jazero, avšak so špecifickými podmienkami.

Čo sa týka života v jazere, tak ten je rozmanitý. Nachádza sa v ňom cez 53 druhov rias, desiatky druhov rastlín, vyše 60 druhov bezstavovcov či 16 druhov rýb. Všimli sme si, že jazero je i obľúbeným miestom pre šport a rekreáciu. Okrem spleti turistických chodníčkov tu nájdete horolezecké ľadovcové balvany, viaceré miesta na kúpanie, člnkovanie, plachtenie, potápanie a rozvíja sa tu aj parašutizmus. Počas roka sa tu konajú viaceré podujatia triatlonového typu. Pri vodnej ploche sa okrem hotelov a rekreačných domčekov nachádza aj kemping a malé táboriská, kde si môžete urobiť občerstvovaciu prestávku.   

Hneď nad údolím nás zaujali pomerne strmé stúpania na vrchy Pršivec, Dolný Bohinj, náhorné plošiny Komna či Fužinarska, ako aj na kopec Vogel známy vďaka lyžiarskemu stredisku. Posledný menovaný vrchol Vogel je obľúbeným cieľom turistov aj v lete. Nachádza sa tu totiž lanovka, ktorá vás vyvezie do nadmorskej výšky 1535 metrov, odkiaľ môžete pozorovať dychvyrážajúce pohľady na povodie Bohinj s jazerom.

My sme však dali prednosť návšteve kostola sv. Jána Krstiteľa z 13. storočia. Sakrálna kultúrna pamiatka stála na brehu jazera v osade Ribčev Laz a spolu s kamenným mostom tvorili jedinečný architektonický súbor. Na pôvodnej románskej stavbe boli vidieť vplyvy gotiky aj baroka. Interiér tvorili fresky zo 14. storočia, drevené oltáre zo 17. storočia a množstvo ďalších umeleckých detailov. Dominantou celého areálu bola 35 metrov vysoká veža so zvonicou s dvojitou cibuľovitou šindľovou strechou, ktorá je verejnosti prístupná ako vyhliadka. Nádherné pohľady boli tou povestnou bodkou skvelého dňa plného zážitkov. 

Už o týždeň naše putovanie po Slovinsku ukončíme, a to návštevou....

GPS: 46°16'59.8"N 13°51'30.1"E

Text: Oskár Mažgút

Foto: Mária Ondrejková