Škótsko: Edinburgh - Bòidheach prìomh-bhaile (Krásne hlavné mesto) I.

Našťastie je tu, na rozdiel od iných miest, ľahké zohnať lacné a kvalitné ubytovanie pre backpackerov, takže obyčajného človeka nemusí zruinovať pár nocí v hosteli priamo pod Edinburským hradom. Stojí na vysokom kopci, a tak sa spolu s Holyrood Hill a Calton Hill stáva záchytným a orientačným bodom. Navyše pri hrade začína tzv. Kráľovská míľa, ktorá priečne prechádza mestom až k Holyroodskemu palácu, letnému sídlu kráľovnej Alžbety. Počas prechádzky po Kráľovskej míle vás čaká množstvo zaujímavých zastávok. Hneď pár metrov od hradu sa nachádza zábavné centrum World of Illusion, kde sa okrem rôznych optických klamov stretnete aj s miestnou atrakciou, ktorá nesie názov – Camera Obscura. Tento záhadný systém zrkadiel a šošoviek vám prenesie obraz z ulice na stôl pred vami. Nečakajte ale žiadnu modernú technológiu, týmto sa bavila už šľachta pred 150 rokmi.

Neďaleko Sveta ilúzií sa nachádza jedna z najkrajších miestnych katedrál – katedrála St. Giles, alebo tiež sv. Egídia. Vo vnútri tohto gotického skvostu nájdete tvz. Bodlákovú kaplnku, ktorá bola dokončená v roku 1911. Slúži rovnomennému rádu, ktorý je považovaný za najstarší a najšľachetnejší. Jeho členkou je aj sama kráľovná Alžbeta, ktorá v priestoroch kaplnky pasuje nových rytierov. Celá katedrála pôsobí veľmi majestátne. A tak by nikoho asi nenapadlo, že v období reformácie mala k dôstojnosti mnohokrát aj naozaj ďaleko. Po smrti tunajšieho významného reformátora Johna Knoxa sa katedrála po dobu nasledujúcich 300 rokov využívala takmer na všetko. Tak napríklad, bola tu policajná a požiarna stanica, škola, obchod s uhlím, a dokonca stála v týchto priestoroch aj „Maiden“ – škótska gilotína a v rohu bolo väzenie pre „zbehov“. Pán Knox by sa asi nestačil diviť a snáď aj preto mu ako malé ospravedlnenie neskôr v katedrále vystavili sochu v životnej veľkosti.

Cesta pokračuje cez mnoho zaujímavých domov až k Holyroodskemu palácu. Vedľa neho sa nachádza rozsiahly komplex budov, ktorý je súčasťou svetového dedičstva UNESCO, areál Škótskeho parlamentu. Niet divu, že reakcie sú tak veľmi rozporuplné. Stavba, ktorá sa začala stavať v roku 1999, sa pretiahla o tri roky a predovšetkým o viac než 300 miliónov libier, čo sa príliš nepáči verejnosti. No aj tak si ju odborníci nevedia vynachváliť. Nízke budovy v areáli majú symbolizovať spojenie škótskeho národa s prírodou.

Jediné ozdobné prvky na inak minimalistickej poslaneckej budove sú inšpirované dielom „Korčuľujúci sa pastor“ od Henryho Raeburna. Obraz je umiestnený v nie príliš vzdialenej Národnej galérii, ktorá spolu s ostatnými galériami tvorí veľmi rozsiahlu zbierku celosvetového umenia s dielami od Leonarda Da Vinciho až po súčasných umelcov. Za zmienku stojí aj Škótska národná galéria portrétov.

Vďaka svojej vonkajšej aj vnútornej dekorácii sa radí k jednej z najvýznamnejších stavieb Edinburghu. Navyše je to prvá portrétová galéria na svete. Naokolo je budova osadená podobizňami historických osobností od štátnikov po básnikov. Samotný vchod do galérie strážia dvaja hrdinovia, na ktorých miestni nedajú dopustiť – William Wallace a Robert Bruce. Asi je aj zbytočné zdôrazňovať, že sa s nimi v rámci galérie rozhodne nestretnete naposledy. Škóti sú skrátka veľmi hrdý národ a pri návšteve ich zeme určite aspoň z časti prídete na dôvod prečo to tak je.

Pokračovanie nabudúce...

Text/foto: Lucie Mařasová

Preklad: O. Maňáková