Škandinávia 2012 V. - Sarek 2
Keď sme sa ale prebudili, pršalo tak veľmi, že sa nám ani nechcelo vyliezť zo stanu. Napriek tomu sme sa prekonali, zbalili si „saky paky“ a vyrazili na cestu. Dážď našťastie nebol taký silný ako sa zdalo a chvíľami dokonca ustával, takže sa dalo ísť celkom dobre.
Prostredie, ktorým sme prechádzali, bolo krásne, len cesta bola, vzhľadom na podmáčaný terén, mokré kamene a korene menej príjemná. Terén bol tak trochu monotónny, ale onedlho sa nám odkryl pohľad na nádherné modravé jazerá s horami v pozadí, ktorý upútal našu pozornosť. Na niektorých vrcholoch ležal sneh. Skonštatovali sme, že si pripadáme, ako by sme boli na Aljaške alebo v kanadskom Yukone. Pri ceste rástlo mnoho húb, hlavne kozákov. U nás by sme pri čistinke nevideli ani hríbik, tu ich však nikto nezbiera.
Pred šiestou hodinou sme dorazili k veľkému zrubu. Stále pršalo a bolo nevľúdne, a tak sme sa so Zuzkou vydali na prieskum. Zistili sme, že je v zrube jedna miestnosť voľná, je tam sucho a teplo. Nasťahovali sme sa teda dovnútra v domnienke, že je prenocovanie zdarma tak, ako tomu bolo v zruboch v NP Skuleskogen. Keď sme sa povyzliekali z mokrého oblečenia a urobili si pohodlie, začal nám byť podozrivý komfort, ktorý zrub poskytoval. Bol tu aj plyn na varenie. Spýatli sme sa teda nemeckých spolubývajúcich a oni nám potvrdili naše obavy. Za pobyt v zrube sa muselo zaplatiť. Keby sme boli členmi organizácie Svenska Turistföreninge (STF), platili by sme „iba“ 260 SEK. My sme ale členmi neboli, a preto sme si museli priplatiť. Jedna noc nás tak stála celých 390 SEK, čo je, prepočítané na českú menu, 1200 Kč! Ako keby sme prebývali v pomerne luxusnom hoteli. Keďže sme už ale boli zabývaní a vonku panovalo také psie počasie, zmierili sme sa s vysokou cenou a užívali si pohodlie.
Keď nás správca zrubu „kasíroval“, pýtal sa, odkiaľ to vlastne prichádzame, a keď sme mu prezradili našu rodnú krajinu, zaradoval sa a poznamenal, že jeho partnerka je Češka. Po chvíli za nami poslal Magdu a my sme sa od nej dozvedeli mnoho zaujímavých informácií. Napríklad to, že tohtoročné leto bolo extrémne suché a že až do minulého týždňa tu, v Sareku, čo je synonymom pre zlé počasia, bolo krásne a slnečno. Že zima sa pretiahla a asi preto je v oblasti teraz veľmi málo komárov. Nad mapou sme s ňou prebrali našu plánovanú cestu. Magda pochválila náš výber a dala nám nejaké rady, ktoré nám mali skrátiť cestu. Prezradila nám totiž, kade vedú pre turistov utajené cesty, ktorými chodia Sámovia. Na Sámov alebo tiež Laponcov však pomerne dosť nadávala. Jej kritika sa týkala predovšetkým ich neporiadnosti, pretože prírodný sámsky národ vraj po horách zanecháva PET fľaše a ďalšie odpadky. Skrátka, ich vzťah k prírode už nie je to, čo býval. Pritom majú od vlády pomerne významné privilégia, napríklad rybolov bez licencie alebo povolené vodenie psov do národného parku, ktoré je pre ostatných návštevníkov parku zakázané.
Ráno sme sa prebudili v luxusnej postieľke, avšak opäť do daždivého dňa. Dávali sme si preto pomerne načas, než sme vyrazili. Nakoniec sme však naše ruksaky na chrbty predsa len nahodili a vydali sa v ústrety Sareku…
Text/foto: Kristýna Bartůňková
Preklad: O. Maňáková
Diskusia k článku (0) |