Škandinávia 2012 IX. - Utvorda a cesta späť
Našou ambíciou bolo prehliadnuť si aspoň malý kúsok nórskeho pobrežia a táto oblasť bola len malou zachádzku z našej cesty na juh, domov, do Prahy.
Keď sme dorazili na miesto, lialo ako z krhly. Bolo už podvečer a pred nami bol len malý kúsok pevniny, uzavretý altánok a potom už len more. Z Felície sme vyliezli do dažďa a prečítali si nápis na dverách altánu, ktorý oznamoval, že všetci návštevníci sú vrelo vítaní. Vzali sme to doslova a do písmena a zavítali sme do milého altánu na celú noc. Báli sme sa, že nám bude zima, pretože vonku fučal severák a altán moc zaistený proti nemu nebol, ale báli sme sa zbytočne. Naše teplé spacáky nám zaistili až prebytočný komfort . A tak sme v sladkom spánku prečkali celú noc.
Ráno bolo počasie omnoho prívetivejšie než večer. Boli sme radi, pretože sme sa chystali aspoň na niekoľko hodinovú vychádzkou do okolia. A tak sme vyrazili. Blízko altánu sme našli ceduľu s mapou, ktorá radila niekoľko výletných ciest. Jednu sme si zvolili. Viedla najprv po ceste, ale po chvíli z nej odbočila a zamierila do lesa plného veľkých a sladkých borievok. Pre mňa raj.
Cesta viedla lesom a tvorili ju drevené chodníky aj schodíky. Les to bol náramný, skoro prales. Atmosféru zvýraznil aj prudký lejak, ktorý nás zrazu prekvapil. Onedlho prestal a tak nám nevadil, iba trošku znepríjemnil cestu po odrazu veľmi klzkých chodníkoch. Keď sme vyšli z lesa na skalnaté návršie, nebo už bolo modré a po daždi skoro ani pamiatky. Okolo nás sa prestierali krásne scenérie a my sme ani na chvíľu neľutovali, že sme tento výlet podnikli. Len treba povedať, že sme sa nakoniec málinko stratili. O chvíľu sme sa ale našli a k našej vernej "Felde" dorazili v poriadku.
Tak a to bol posledný, trošku dlhší, výlet v Škandinávii. Len čo sme nastúpili v Utvorde do auta, čakali nás už len tri dni jazdy domov. Jeden z nich sme si spestrili výjazdom na kľukatej Ceste trolov, ktorú aj naše prastaré auto zvládlo bez zaváhania. Vystúpili sme a asi hodinu sme sa kochali výhľadom, ktorý bol naozaj úchvatný. Počas cesty sme potom uskutočnili ešte niekoľko takýchto zastavení. Faktom ale je, že Nórsko nás už moc dobrým počasím neobdarilo, a tak sme niektoré naše plány museli zrušiť a pred permanentným dažďom ujsť. Tak napríklad z okraju národného parku Jotunheimen nás vyhnala silná víchrica. Došli sme tam večer a jediným miestom, kde by sme mohli prečkať noc, bolo auto. Stan by nápory vetra určite nevydržal, nemali by sme ani šancu postaviť ho. Podľa našich dohadov by ráno nebolo omnoho lepšie, a tak sme radšej odišli hneď. Keby som nabudúce plánovala cestu do Škandinávie, zvolila by som namiesto prelomu august - september radšej mesiac jún. Práve kvôli tomu počasiu.
Každopádne, ale musím konštatovať, že škandinávske krajiny Švédsko a Nórsko úplne naplnili moje očakávania. Tak, ako to vravím o takmer každej krajine, ktorú som za posledné roky navštívila, aj sem by som sa určite chcela ešte niekedy vrátiť. Ale na rozdiel od Peru alebo Nepálu je Škandinávia predsa len bližšie, takmer za rohom.
Text/foto: Kristýna Bartůňková
Preklad: O. Maňáková
Diskusia k článku (0) |