Škandinávia 2012 I. - Odjazd

Plánovali sme, čítali dobrodružné cestopisy a takmer sa už začali pripravovať na cestu, keď sme si zrazu uvedomili, že nemáme pre náš plán ani dosť peňazí, ani skúseností. Vzdali sme sa teda našej túžby, aspoň pre tento rok a pustili sme sa do plánovania niečoho iného.  Niečoho, na čo budeme mať financie aj odvahu, a kde si predsa len prídeme na svoje. A tu nás napadla Škandinávia. Nie je nič ideálnejšie, keď človek hľadá pokoj v prírode, než vydať sa ďaleko na sever, až k polárnemu kruhu. Náhle bolo rozhodnuté. A pretože scestovaný člen výpravy Milan bol v Škandinávii už dvakrát, mali sme aj sprievodcu, ktorý naplánoval ideálnu cestu. Na sever Švédskom pozdĺž Botnického zálivu s návštevou Národného parku Skuleskogen. Za polárnym kruhom potom návšteva najvytúženejšieho  Národného parku Sarek, plného močiarov, hôr a sobov. A potom späť, nádhernou krajinou Nórska, s niekoľkými zastávkami, na ktoré nám ešte ostane čas.

Pretože sme všetci zaneprázdnení ľudia, nebolo jednoduché dohodnúť si termíny cesty. Nakoniec sme sa zhodli na odjazde koncom augusta a návrate v polovici septembra. Ako som už naznačila, za dopravný prostriedok sme si vybrali auto. Jediným z účastníkov, ktorý ho vlastní, som bola ja. Môj automobil  Škoda Felícia oslávil už trináste narodeniny,  a preto došlo v rámci skupiny k diskusii, či má cenu riskovať tak dlhú cestu v aute takéhoto veku a priestorových možností. V hre bola aj možnosť požičať si auto v autopožičovni. Keď sme ale zrovnali cenu s obsahom našich peňaženiek, vyhrala, k mojej radosti , nakoniec Felícia.

Naša konečná cestovateľská skupina pozostávala zo štyroch osôb – Milana, Toma, Zuzky a mňa. Na poslednú chvíľu došlo ku komplikácii, pretože Zuzka sa práve vrátila z expedície v Svalbardu, kde ochorela na priedušky. Dostala od lekárky antibiotiká a varovanie, že pokiaľ s nami odíde, môže potom ostať ležať na omnoho dlhšiu dobu. Rozhodla sa teda dôjsť za nami už priamo na sever po týždni, letecky.

Nastal dátum 18.8. 2012, deň nášho odjazdu. Z Prahy sme vyrazili len dvaja a naša prvá cesta viedla do Třebechovic pod Orebem, kde na nás čakal Milan a pohostenie od jeho rodiny. A taktiež množstvo Milanovej batožiny, ktorá sa spolu s našou, musela  vojsť do „Feldy“ a rakvy požičanej od kamaráta. Všetko sa podarilo naložiť, a tak sme o pol desiatej večer vyrazili na nočný prechod Českom a Poľskom, aby sme ráno o deviatej dorazili do Gdansku, kde sme sa vyspali v parku pri mori takmer do ružova. O šiestej hodine poobede sme sa odrazili na trajekte od poľských brehov, smer Škandinávia! Miesta pre nás a naše auto sme mali zaplatené už z Prahy. Stáli nás dokopy niečo cez 200 eur.   

Cesta trajektom na trase Gdansk – Nynäshamn (prístav ležiaci pri Štokholme) trvala celých 19 hodín a prebiehala v pohode. Potom, čo sme posedeli na palube a poobzerali si more, sme sa presunuli do podpalubia, kde sme si obsadili miesto v bare. Dali sme si nejaký ten drink a asi hodinu potom, čo som zaspala v barovom kresle, sme išli spať. No museli sme si nájsť vhodné miesto, pretože kajutu sme zaplatenú nemali. Nebolo to našťastie ťažké, karimatky sme si mohli roztiahnuť v raňajkovej jedálni trajektu. Až na trochu chladu sa tam spalo výborne. 

Ráno sme sa prebudili do nového dňa a až do jednej hodiny, keď sme presne načas dorazili do prístavu, sme sa len tak potulovali po trajekte. Akonáhle sme vyšli von z trajektu, vydali sme sa na cestu. Smerom na Štokholm a Uppsalu. 

Text/foto: Kristýna Bartůňková

Preklad: Oskár Mažgút