Severná Kórea: Postorwellovský štát III.

Severná Kórea, krajina, kde sa snáď aspoň trochu začína uvoľňovať tuhý komunistický režim. To však zatiaľ nič nemení na tom, že veľké množstvo ľudí je tu stále sužovaných hladomorom. Ako takáto situácia môže vyzerať, poznajú Európania dôverne z vlastnej nie príliš časovo vzdialenej skúsenosti. Je to napríklad popísané v nedávnej publikácii od Timotyho Snydera, profesora histórie na Yale University: Nespočetné množstvo rodičov zjedlo svoje deti a neskôr aj tak zomreli vyhladovaním. Jedna matka pre seba uvarila svojho syna a dcéru. Jedno šesťročné dievčatko, ktoré zachránili jej ostatní príbuzní, videlo svojho otca naposledy, keď brúsil nôž, aby ju zavraždil... Iná rodina zabila svoju nevestu, jej hlavu hodila prasatám a zvyšok jej tela si opiekla. (Timothy Snyder. Bloodlands. Europe Between Hitler and Stalin).

No poďme späť k severokórejským architektonickým dielam, ktorým sa táto séria článkov venuje. Ako bolo naznačené v predchádzajúcich dieloch, hlavné mesto, Pchjongjang, je plné symbolov reprezentujúcich dynastiu Kimov. Avšak čo ďalšie má nielen SeveroKórejčanov, ale tiež turistov presvedčiť o veľkoleposti komunistickej Kórei.

Veža Čučche

Veža z 25 550 blokov žuly je vysoká 170 metrov a podobne ako pri Víťaznom oblúku, aj tu je počet stavebných kameňov striktne symbolický a previazaný s vládcom Kim Ir-senom. Číslo totiž označuje počet dní, ktoré Veľký Vodca prežil do svojich 70. narodenín, na počesť ktorých bol monument postavený. Veža je navyše korunovaná 25 metrovým kovovým podsvieteným plameňom. Pred stavbou stojí nemenej impozantné, 30 metrov vysoké súsošie reprezentujúce robotníctvo, roľníctvo a inteligenciu.

Štadión Prvého Mája (Rungnado May Day Stadium)

Štadión podivného tvaru, ktorý evokuje puding z obrázkov na obaloch Dr. Oetkera, avšak mierne spľasnutý, bol dostavaný 1. mája 1989. Dodnes je jedným z najväčších štadiónov na svete, pretože pojme až 150 tisíc ľudí. Okrem športových stretnutí sa tu samozrejme konajú aj rôzne udalosti oslavujúce Kim Ir-sena, Kim Čong-ila a dnes tiež Kim Čong-una. Konal sa tu napríklad Arirang, v ktorom po prvýkrát účinkovalo viac než sto tisíc ľudí.

Metro a mysteriózne podzemné stavby

Okrem budov, oblúkov a veží je v Pchjongjangu pomerne zaujímavé aj miestne metro, ktoré je v prevádzke od roku 1969 a údajne je najhlbším metrom sveta. Dve trate metra (s názvami staníc ako Víťazstvo, Zjednotenie, Pochodeň atď.) vedú v 110 metroch pod zemským povrchom. Avšak pôvodný účel mal spočívať v prepojení tajných vojenských zariadení. Celková dĺžka trás je 22,5 kilometra, avšak údaje sa rôznia. Každopádne je pomerne pravdepodobné, že okrem verejne prístupného metra existuje ešte paralelná podzemná dráha určená pre politické a vojenské špičky, ktorá má byť dokonca ešte dlhšia než tá civilná.

Okrem tajomstva zahaľujúceho neverejnú dopravu pchjongjangského podzemia sa hovorí aj o akomsi „mamuťom podzemnom námestí“ a podzemnej ceste. Prvá spomínaná stavba má údajne slúžiť ako bunker pre najvyššie velenie ozbrojených zložiek. Plocha „námestia“ má údajne odpovedať námestiu Kim Ir-sena, na ktoré sa vojde približne 100 tisíc ľudí.

Podzemná cesta má zas spájať Kim Ir-senov palác s palácom na hore Kumsu a medzinárodným letiskom Sunan. Cesta mala slúžiť ako evakuačná cesta Kim Ir-sena, pokiaľ by bol nútený opustiť krajinu v lietadle.

Text: Maxim Kucer

Foto: Wikipedia.org - Kallgan, Kristoferb (talk), Nicor, David Stanley, Nikinoz1917

Preklad: O. Maňáková