Rím VII. - Piazza di Spagna

A práve toto námestie je s Trinita dei Monti spojené dlhým a širokým schodiskom, ktoré je pravdepodobne najznámejším v celom Ríme. Patrí medzi jeden z atribútov tohto mesta už od dôb, kedy sa po schodoch prechádzal Gregory Pack s Audrey Hepburn v slávnom filme Prázdniny v Ríme, či neskôr Jean Paul Belmondo v Bezva finte plánoval ďalšiu veľkú lúpež.

Samozrejme nie sú to len filmy, ktoré priniesli tomuto pomerne malému rímskemu námestiu takú slávu. Samotné miesto vás osloví svojou jedinečnou atmosférou a to predovšetkým v lete, kedy slávne schody zdobí honosná záplava pestrofarebných kvetov. A práve v tomto období je schodisko, ktoré je inak veľmi frekventovaným miestom okupovaným prevažne turistami, skôr miestom oddychu. Inými slovami, schody sa so všade prítomnou výzdobou v nepoľavujúcom rímskom teple stávajú vítaným priestranstvom, kde si návštevník môže aspoň na chvíľu oddýchnuť. Okrem všade prítomných kaviarní, ktoré obklopujú námestie zo všetkých strán, môžeme na námestí vidieť rovnako mnoho pouličných umelcov. V noci sa potom miesto stáva vyhlásenou atrakciou predovšetkým pre študentov a mladých návštevníkov Ríma, tí tu v podstate španielske schody premenia v jeden veľký bar. Tento pomerne nelegálny a teda nie príliš vítaný obraz nočných hodín je sprevádzaným cinkotom vlastnoručne doneseného alkoholu a mnohojazyčnou komunikáciou. Aj napriek tomu, či možno práve preto, je Piazza di Spagna obľúbeným miestom, zaneseným v itinerári turistov všetkých vekových kategórií. Naozaj každý si tu môže nájsť svoj vlastný spôsob prežitia „prázdnin v Ríme“.

Avšak, než opustíme toto miesto, rád by som sa ešte vrátil k niekoľkým významným pamätihodnostiam na tomto námestí. Začneme pri už zmieňovanom kostole Trinita dei Monti, stojacom pri samotnom vrchole Španielskych schodov. Práce na samotnom kostole boli pre Taliansko z historického hľadiska začaté za nie príliš príjemných udalostí. V roku 1502, kráľ Francúzska, Ľudovít XXII. začal prácu na kostole v blízkosti priľahlého kláštora a to na počesť úspešnej invázie do Neapola. Výstavba prebiehala prevažne vo francúzskom štýle a v znamení neskorej gotiky. Avšak neskôr stavba nabrala renesančného ducha domácej talianskej proveniencie, za ktorú stojí predovšetkým Carlo Maderno. Stavba bola dokončená v roku 1585 v súlade s plánom prestavby Ríma na popud pápeža Sixtusa V. Zaujímavosťou je, že kostol aj s priľahlým kláštorom po celú dobu existencie náležal Francúzskej cirkvi. Pokiaľ sa zameriame na samotný vzhľad kostola, prvou vecou, ktorá nás upúta je napodiv obelisk, ktorý ako taký nie je súčasťou kostola. Ide o obelisk Sallustiano, ktorý bol vztýčený na konci 18. storočia na priestranstve pred kostolom. V kostole sú tri hlavné kaplnky, ktoré boli vyzdobené prácami niekoľkých popredných talianskych renesančných umelcov. Medzi tie najznámejšie patria Giambattista Naldi, Paris Nogari a Cesare Nebbia či Daniele da Volterra.

Pod Piazza Trinita dei Monti sa rozprestiera slávne španielske schodisko či v taliančine Scalinata della Trinità dei Monti. Tento názov však odkazuje skôr k samotnému kostolu, ktorý sa rozkladá na jeho vrchole, než k Španielskemu námestiu. Samotné schodisko, ktoré patrí medzi najväčšie a najstaršie schodisko svojho druhu v Európe, bolo vybudované v rokoch 1723-25 na podnet vtedajšieho Francúzskeho diplomata v Ríme, ktorý tiež prispel na stavbu nemalou čiastkou. Hlavným architektom bol vtedy nie príliš známy Francesco de Sancti, ktorý vyhral vtedajšiu, povedzme dnešnými slovami “verejnú súťaž” a vyriešil tak dlhoročný problém, akým spôsobom spojiť obe námestia, ktoré vykresľuje mnoho nezrealizovaných plánov. Konečná realizácia bola ovplyvnená aj pôsobením ako Francúzskej cirkvi tak aj samotného pápeža. Výsledkom je tak na svoju dobu gigantický projekt, v ktorom sa snúbia klasické prvky s terasovitými záhradami.

V poslednej časti sa zameriame na námestie Piazza di Spagna, rozkladajúce sa pod rozsiahlymi schodiskom. Pokiaľ pominieme samotné schody, hlavnou dominantou tohto námestia je fontána v rano barokovom štýle, jej názov je Fontana della Barcaccia, alebo fontána starej lode. Tá spodobňuje loď, do ktorej v podstate zateká. Jej autorom je Pietro Bernini, ktorý bol vrchným architektom pápeža Urbana VIII. Podľa legendy sa samotný pápež nechal inšpirovať motívom lode pri záplavách v Ríme, kedy rieka Tiber priniesla až na toto námestie lodný vrak. Avšak Piazza di Spagna nie je len renesančná a baroková architektúra. Napríklad budova Ferrari di Valbona bola v roku 1936 prestavaná na návrh Marcello Piacentini, čo bol hlavný architekt Benita Mussoliniho.

Prechádzka po námestí aj priľahlých schodoch, spolu s prehliadkou kostola Trinita dei Monti, prináša svojim návštevníkom neopakovateľný zážitok. Vďaka svojej historickej, umeleckej, ale aj kultúrnej hodnote, ktorá spočíva vo využití ktoré toto miesto ponúka, sa môže v mnohých ohľadoch, hneď vedľa Colossea či námestia Sv. Petra vo Vatikáne, zaradiť k hlavným lákadlám mesta. Zároveň má toto miesto predsa len svojím spôsobom ojedinelý charakter, ktorý okrem pulzujúceho nočného mesta ponúka aj kus histórie.

Text: Filip Štrobich

Foto: Filip Štrobich, Jan Lidmaňský a Jan Tichovský 

Preklad: Zuzana Megerssová