Rím IV. - Palatinum a zvyšok Fóra

Romulus a Remus

Nielen názov, ale už aj prvé mytologické zmienky o histórii starovekého Ríma prisudzujú tomuto miestu značnú dôležitosť. Podľa legendy tu bola pôvodne jaskyňa, v ktorej mala svoje dúpä vlčica. Tá neskôr našla a udržala nažive dvojčatá Romula a Remula. Neskôr týchto bratov našiel pastier a deti so svoju ženou vychoval. Tie potom následne pomstili smrť svojho otca tak, že usmrtili svojho vlastného strýka. Pôvod mesta sa odvodzuje od Romula, ktorý rovnako ako Remus budoval na brehu rieky Tiber svoje mesto. Spory vyvolané koexistenciou dvoch miest prerástli do bratovražedného sporu, v ktorom Romulus zabil svojho brata. To je asi všetko k mýtickému vzniku Ríma a roli, v ktorej Palatinum hralo.

Palatinum

Dnes, pokiaľ sa na tomto mieste postavíme čelom k Fóru, naskytne sa nám neobvyklý pohľad na bujne kvitnúcu vegetáciu, medzi ktorou môžeme vidieť pozostatky doby zašlej slávy tohto miesta. Palatinum bolo centrom Ríma vo dvoch na sebe nezávislých dekádach. A to počas obdobia kráľovstva a následne v období cisárstva. V dobe republiky slúžilo návršie ako domov patrícijov. Jedným z prvých významných obyvateľov Palatina bol napríklad Quintus Hortensius, významný rímsky rečník. Jeho dom neskôr získal cisár Augustus a nechal ho upraviť pre svoje vlastné účely, ktoré samozrejme zodpovedali jeho postaveniu. Augustus tak teda začal tradíciu budovania cisárskych palácov. Jeho ďalším následníkom bol Tibérius, Caligula, Fláviovci a konečne Septimus Severus.

Palatinum bolo nielen v zmysle referujúcom k mýtickému počiatku založenia Ríma, ale aj jeho rolu v priebehu cisárstva určitou kolískou mesta, Palatinum bolo rezidenčným sídlom vodcov, od samotného Cézara až po Septima Severa, s výnimkou cisára Nera. Ten si vybudoval svoj Domus Aurea, palác v ktorom však nikdy nebýval.

Vďaka práci archeológov, môžu návštevníci vnímať význam tohto miesta skrz pozostatky stavieb ktoré tu boli odkryté. Vďaka tejto skutočnosti sa nám ponúka neprekonateľný pohľad na panorámu Ríma spolu so zvyškami Palatina a tiež na Circus Maximus, ležiace pod samotným Palatinom, rozumejme zvyšky. Okrem nich však na Palatinu nájdeme nielen pozostatky pamiatok siahajúce do obdobia starovekého Ríma, ale aj napríklad do obdobia talianskej renesancie atď.

Augustiánsky komplex

Pokiaľ sa na Palatine chceme pozastaviť pri niektorých jednotlivých objektoch, musíme začať pri Clivus Palatinus, čo je cesta vedúca nahor k Palatinu. Schodisko vedúce napravo k nádhernej vile Farnese s kasínom zo 16. storočia a záhradami priliehajúcimi k vile, kde sú stále k videniu oblúky Domu Tiberiana. Priľahlý dom Livia je typickým príkladom domu patrícijov z neskorého obdobia republiky. Spoločne s Augustovým domom a chrámom boha slnka Apolóna, utvárali tieto budovy Augustiánsky komplex, prvý tu na Palatine. Múry s nástennými maľbami v Pomperiánskom štýle sú aj napriek svojmu stav ojedinelým pozostatkom svojej doby v súčasnom Ríme. Na pravej strane môžeme potom vidieť palác Fláviovcov od Rabiriusa, ktorý bol vybudovaný pre cisára Domiciána. Táto stavba zahrňovala baziliku a mnoho iných budov, uprostred s nádvorím spolu so stĺporadím. Z tejto stavby sa toho však bohužiaľ mnoho nezachovalo.

K Palatinu ďalej patrí Domiciánov štadión s 160 metrami na dĺžku a 48 metrami na šírku. Tento štadión je obklopený pozostatkami stĺporadia, sôch a fontán. Je tu badateľný aj pozostatok dlhej cisárskej lodžie. V neďalekej blízkosti sa rozliehajú pozostatky veľkolepých kúpeľov Septima Severia. Na okraji kúpeľov sú pozostatky Septimovej impozantnej budovy, ktorej zvyšky boli zničené pápežom Sixtom V.

Circus Maximus

Najrozsiahlejšia stavba Palatina sa paradoxne nachádza až pod Palatinom samotným. Ide o štadión elipsoidného tvaru, nazývaný Circus Maximus. Ten skoro celý zaplňuje priestor medzi Palatinom a Aventinskými kopcami. Oheň, ktorý tu bol po storočia v dobách starovekého Ríma uchovávaný, stále planie v obetnej mise. Nedávne pokusy upraviť holý a pustý svah v Cirku neboli úspešne dokončené. V časoch cisára Augusta bol Circus Maximus schopný pojať až 150 000 divákov a s prístavbou, ktorá bola urobená za cisára Trajána číslo dosiahlo takmer neuveriteľné hodnoty, až 250 000. Jednou z najtradičnejších a najpopulárnejších rímskych zábav, ktoré sa tu usporadúvali boli dostihy vozov.

Street art

Ešte predtým, než sa chronologicky vrátime v podstate na začiatok nášho putovania, našou ďalšou zastávkou bude totiž opäť Capitolský kopec. Tentokrát však bude účelom jeho návštevy Capitolské múzeum. Rád by som sa tu pozastavil pri súčasných formách umenia, ktoré môžeme v Ríme nájsť. Ide o pouličnú formu, tzv. street art. Street art poznáme v dnešnej dobe aj z našich ulíc, nech už má jedinec na tento prejav, notoricky známy predovšetkým skrz grafity, akýkoľvek názor, v uliciach Ríma toto "umenie" naopak naberá na sile a trochu odlišnú formu, než na akú sme zvyknutí. Samozrejme sme aj tu svedkami klasických grafitov, ale omnoho častejšie, predovšetkým v turistických častiach, môžeme vidieť mladých umelcov kopírujúcich motívy, a to nech už z rímskej alebo talianskej umeleckej školy. Teda od staroveku cez renesanciu a baroko, až po prúdy pomerne nové. Na druhú stranu nejde vždy len o klasický komerčný obsah smerujúci predovšetkým k turistom, ale aj o čisto mladých študujúcich umelcov, ktorí využívajú jedinečné príležitosti a plochy ktoré im Rím poskytuje. Na ukážku som zaradil niekoľko fotografií jedno z obdobne ladených umeleckých motívov.

Text: Filip Štrobich

Foto: Filip Štrobich, Jan Lidmaňský a Jan Tichovský 

Preklad: Zuzana Megerssová