Rakúsko, Tirolsko – turistika, ferraty aj história

Lanovkou sa z mesta Tannheim nechávame vyviezť na prvý vrchol Neunerköpfle, ktorý leží v nadmorskej výške 1862 metrov. Priamo k vrcholu vedie kamenitý chodník, v ktorého cieli nájdete veľký drevený kríž a nádherný výhľad do okolitej horskej krajiny. Cesta potom pokračuje ďalej okolo hory Vogelhorn, ktorá sa nachádza vo výške 1881 metrov. Trasa nie je náročná, držíme sa stále prakticky na hrebeňoch. Po pár kilometroch míňame ďalšie vrcholy Stripdenscharte a Gappenfeldscharte a v blízkej horskej chate sa zastavujeme na desiatu a rakúske pivo. Všade okolo nás kvitnú lúky, pasú sa strakaté kravy a občas nám nad hlavami preletí dravý vták.

Chodník pokračuje okolo nášho dnešného najvyššieho vrcholu Schochenspitze, ktorý leží vo výške 2068 metrov nad morom, a potom nás už čaká postupné klesanie k nádherným modrým jazerám Allgauských Álp. Scenériu vytvárajú úplne úžasnú. Prvé míňame najmenšie Lache, za ktorým sa opäť nachádza horská chata, kde tento raz aj varia. Tiež sa odtiaľto dá dostať na už spomínanú ferratu alebo z diaľky pozorovať horolezcov, ktorí po veľkej stene mieria na vrchol Lachenspitze.

Od jazera Lache pokračujeme smerom dolu okolo pekných vodopádov k väčšiemu jazeru Traualpsee. Tu sa dá za pekného počasia aj vykúpať. Čo nás však prekvapí ďaleko viac, je malé stádo lám. Tie tu naozaj nečakáme, avšak lamy sú veľmi milé a rady sa vtipne nastavujú na fotky. Na poriadne kúpanie je však najlepšie posledné a najväčšie jazero – Vilsalpsee. Voda je nádherne čistá, vlažná, avšak osviežujúca. Na jednej strane jazera sa nachádza opäť aj ďalšia horská chata a veľká trávnatá pláž. Odtiaľto je to potom len štyri kilometre po cestičke späť do mesta Tannheim, však tu pravidelne jazdí autobus. Celú cestu je možné absolvovať aj so psom, no nezabudnite za neho zaplatiť lanovku a mať ho na vôdzke v blízkosti stád.

Kúsok za hranicami potom leží zámok Neuschwanstein. Ten nechal vystavať Ľudovít II. Bavorský a mieša sa v ňom niekoľko architektonických slohov. Zámok bol dokončený v druhej polovici 19. storočia, ale verejnosť ho mala možnosť navštíviť až po druhej svetovej vojne. Dole pod zámkom sa nachádza plno platených parkovísk a nahor vedie ako peší, tak aj chodník pre cyklistov, tiež sem jazdia mikrobusy. Najlepšia vyhliadka na celý zámok je z Marienbrücke, môže sa však stať, že budete čakať naozaj dlhý rad, než vás na vyhliadkový most pustia. Počet ľudí je regulovaný kvôli pandémii koronavírusu. Od vyhliadky je to potom už len kúsok k samotnému zámku, navštíviť je možné aj interiér. Okružná cesta je dlhá necelých päť kilometrov.

GPS: 47°27'06.6"N 10°30'49.9"E

Text a foto: Veronika Schubertová

Preklad: Oskár Mažgút