Rakúsko: Alpentrip XI. - Autom na strechu Európy I.

Všetko príjemné sa raz končí, rovnako tak aj naša cesta, ktorá predovšetkým vďaka svojej poslednej horskej etape dostala meno Alpentrip. Zo slnečného Korutánska, po troch dňoch strávených činorodým flákaním sa pri jazere Weissensee, v jednom z najkrajších kútov Rakúska, sme zamierili na severozápad. Väčšina cestovateľov a jadranských dovolenkárov prejde túto spolkovú zem viac-menej bez povšimnutia, pretože krajom okolo prihraničného mesta Villach sa prechádza v noci či nad ránom, počas cesty za chorvátskymi plážami. My sme však mali záujem aj naďalej objavovať aj zaujímavé miesta mimo hlavných diaľničných ťahov, a tak padla voľba na relatívne neďalekú vysokohorskú cestu, tiahnucu sa cez hrebene v tesnej blízkosti najvyššej rakúskej hory Grossglockner (3798 m n. m.). Krátka porada s mapou, vytýčenie trasy a návrat do miest, ktoré som navštívil v období vrcholnej puberty, kedy ma akékoľvek dlhšie cestovanie skôr otravovalo a väčšinu z nich som prespal. Nie však glocknerskú hochalpenstrasse, ktorú si aj napriek tomu, že odvtedy ubehlo už mnoho rokov, stále viac než dobre pamätám a už vtedy som vedel, že ju raz musím sám ako vodič zdolať. Dnes teda nastal deň, kedy sa mi tento sen pravdepodobne splní.

Pravda, nie je to práve najkratšia cesta domov, ale ako som už naznačil, rozhodne nebolo účelom ani zámerom akokoľvek sa ponáhľať a navyše v hre bola ešte ďalšia zastávka v okolí salzburského Hallstattu.

Zhruba hodinový prejazd od jazera Weißensee k úpätiu Grossglockneru utiekol dosť rýchlo. Za oknami sa striedali prekrásne scenérie a aj počasie napovedalo, že práve tento deň je ako stvorený na návštevu jedného z najpozoruhodnejších miest tejto časti Álp.

Asi najznámejšia vysokohorská cesta, vedúca do srdca Národného parku Hohe Tauern, teda Vysoké Taury, začína v obci Heiligenblut, ktorá sama o sebe právom nesie titul najkrajšia alpská dediny, ktorej dominantou je okrem už zmieňovanej hory predovšetkým štíhla veža kostola, v ktorom je údajne ukrytá jedna z najposvätnejších relikvií – fľaštička s Kristovou krvou (blut). Kedysi len kaplnka, dnes kostol zasvätený svätému Vincentovi, vznikol v mieste, kde bolo nájdené telo dánskeho princa Brikciusa, ktorý tu roku 914 počas snehovej búrky pri svojej ceste z Carihradu zahynul . A bol to práve on, kto prevážal zmieňovanú a neskôr aj nájdenú relikviu. Dnešný honosný oltár aj pocty tomuto miestu sú dokladom zbožnosti miestnych horalov, ktorá pretrváva po celé stáročia.

Heiligenblut je obec s prakticky nepretržitou turistickou sezónou. V zime sú tu široké možnosti lyžiarskeho vyžitia a v lete zas okolité vrcholy lákajú stovky ba tisíce milovníkov vysokohorského adrenalínu. Ako som už vravel, začína tu, alebo tiež končí, aj cesta, na ktorú sa vzápätí vydáme.

Po prejazde obce nás zanedlho uvíta mýtna brána, kde za poplatok 32 euro za auto, resp. 22 euro za motorku/elektromobil, získame povolenie na vjazd aj stručné turistické letáčiky, a to dokonca v českom preklade. Niekto bude možno namietať, že cena je predsa len trochu vysoká, ale j vravím, že sa táto investícia rozhodne vyplatí, čo uvidíte aj na našich ilustračných záberoch, pričom vlastný zážitok je vskutku jedinečný. Od mýtnej brány vás potom čaká takmer 50 kilometrov cesty s desiatkami serpentín, vyhliadok a miest na zastavenie či krátke prechádzky, napríklad k niektorému z vodopádov. Samostatnou kapitolou je potom zastávka na preslávenej vyhliadke Kaiser Franz Josefs Höhe, z ktorej môžete okrem majestátnej hory Grossglockner obdivovať aj jeden z najrýchlejšie miznúcich alpských ľadovcov – Pasterzenkees.

Vyhliadka, z ktorej máme celú scenériu ako na dlani, sa nachádza „iba“ vo výške 2369 metrov. Preč iba? Pretože my pôjdeme ešte vyššie a zdoláme horský priesmyk v zovretí rozoklaných skál, pričom najvyšší bod tejto cesty siaha až k magickej hranici 2 500 metrov! Ale to až v budúcej časti…   

Text: Jan Chaloupka

Foto: Tereza Překlasová a Jan Chaloupka

Preklad: O. Maňáková