Poľsko, Osvienčim – spomienka na holokaust
Mesto Osvienčim sa stalo neslávne slávne prítomnosťou koncentračných táborov Auschwitz I a Auschwitz II – Birkenau (od roku 1979 zapísaný do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO), ktoré sa stali najväčšími nemeckými vyhladzovacími tábormi v dobe nacizmu. Dnes sú premenené na dôstojný pamätník hrôz genocídy a zároveň sa stali symbolom holokaustu, ktorý ľudstvo už snáď nikdy nedopustí.
V priestoroch murovaných i drevených domov, plynových komôr, kremačných jám a pecí sa konajú celoročné exkurzie, ktoré majú návštevníkom (i celému svetu) ukázať zvrátenosť nacistického režimu a neľudské utrpenie miliónov nacistami prenasledovaných ľudí z celej Európy. My vám dnes chceme priniesť pár tragických faktov o tomto mestečku resp. táboroch a pripomenúť si tým veľký význam ukončenia násilia, tyranie a neľudskosti v podobe 2. svetovej vojny.
Prvý koncentračný tábor (Auschwitz I) pri Osvienčime postavili v roku 1940 na príkaz šéfa SS Heinricha Himmlera. O rok neskôr vzniká oveľa rozsiahlejší komplex - Auschwitz II – Birkenau (Brezinka). Avšak to nie sú jediné koncentračné tábory v Osvienčime. V širšej oblasti mesta vzniká ďalších 45 tzv. vedľajších táborov, ako aj pomerne rozsiahli v poradí tretí tábor Auschwitz III – Monowitz.
Jedným z najfotografovanejších miest koncentračných táborov je okrem hlavnej brány bývalého tábora Brezinka aj vstupná brána táboru Auschwitz s nápisom Arbeit Macht Frei (Práca oslobodzuje), ktorý do súčasnosti dokumentuje zvrátenú kamufláž. Prichádzajúci väzni (transporty) si totiž mali myslieť, že prácou sa z tábora vykúpia.
Podmienky väzňov boli viac než katastrofálne. Spočiatku spávali na slame, neskôr pribúdali drevené poschodové postele s chabou prikrývkou v lepšom prípade. V jednej miestnosti sa tlačili stovky z nich. Jedálniček pozostával z čudnej bylinnej kávy, polievky (častokrát „zašpinenej“ vody) a kúska chleba. Hladní väzni sa zo zúfalstva uchyľovali k jedeniu časti oblečenia, omietok či dokonca dochádzalo aj ku kanibalizmu. Väzni okrem stavebných robôt boli využívaný napríklad aj na testovanie nových liekov (spoločnosťou Bayer) či pre medicínske pokusy (napr. ľudským monštrom, doktorom Mengelem).
Tunajšie plynové komory boli postavené tak, aby pripomínali umyvárne, kde posielali na „očistu“ prevažne deti, práceneschopných či starých ľudí. V koncentračných táboroch boli zriadené aj nevestince, divadlo či kino pre „vyvolených“. Bežnou súčasťou života bolo aj zápasenie, kde prehra znamenala smrť a výhra jeden deň života.
Počet obetí je dodnes nejasný, no podľa samotného múzea v Osvienčime ich tu zomrelo vyše 1 a pol milióna. Niektoré zdroje však uvádzajú až do 2 a pol milióna obetí. V plynových komorách denne nacisti dokázali zabíjať 6 000 ľudí, no mnoho ďalších obetí umieralo v dôsledku podvýživy a zlého zaobchádzania. Zo Slovenska bolo deportovaných vyše 65 a pol tisíc osôb, z ktorých prežilo len niečo vyše 300.
Dovedna z Osvienčimu utieklo viac ako 600 väzňov, no skoro polovicu dolapili už v okolí tábora a popravili. Najznámejším úspešným útekom sa stal útek slovenských židov Waltera Rosenberga (Vrbu) a Alfreda Wetzlera, ktorý sa v roku 1944 dostávajú na Slovensko a podávajú svetu správu o smrtiacej mašinérií v koncentračných táboroch, o ktorej údajne „západný svet“ vôbec nevedel.
Pred samotným oslobodením mesta Osvienčim sa nacisti snažili zamaskovať stopy po masovom vraždení, ničili smrtonosné stavby, brali tisíce väzňov na tzv. pochody smrti, a tak po dorazení Červenej armády (27. januára 1945) bolo v táboroch prítomných „len“ 7650 de facto na smrť vyčerpaných väzňov. Po krátkom čase však boli zdokumentované sklady, kde sa našli tony ľudských vlasov, státisíce kusov oblečenia, kufrov, okuliarov, cez 40 000 párov topánok a mnoho ďalších artefaktov beštiality.
V súčasnej dobe, keď opätovne narastá nezdravý „nacionalizmus“, by bolo dobré navštíviť niektorý z týchto pamätníkov ľudskej zvrátenosti a pripomenúť si, kam až viedli „nevinné“ prejavy a súhlasy s názormi týchto extrémistických, zatiaľ dúfajme, menšín.
GPS: 50°02'03.6"N 19°10'53.3"E
Text a foto: Oskár Mažgút
Diskusia k článku (0) |
Vložiť nový príspevok
Súvisiace články
Osvienčim - cesta do továrne na smrť
Poľsko, Vroclav – bývalé sídlo kniežaťa Vratislava I.
Poľsko, Lodž: bývalá textilná veľmoc I.
Poľsko, Nedeca – obec so stredovekým hradom a malebným okolím
Poľsko, Svídnice a Jawor – kostoly Mieru
Poľsko, Varšava – zabudnuté mesto
Poľsko, Poznaň: mesto na rieke Varte II.
Poľsko, Wadowice – rodné mesto pápeža
Poľsko: Jablonka – nákupný raj Slovákov
Poľsko, Żywiec – mesto s kráľovskou minulosťou
Poľsko, Żywiec - návšteva pivovaru z čias monarchie
Poľsko, Zakopané – hory, ktoré máme prakticky za rohom
Poľsko, Kolobrzeg: Na víkend k moru
Poľsko, Osvienčim II: riešenie židovskej otázky
Poľsko, Osvienčim: miesto, kde tuhne v žilách krv
Poľsko – sviatky, kuchyňa a tradície
Poľsko, soľná baňa vo Wieliczke I. – história a súčasnosť
Poľsko, Výlety za krásami Malopoľského vojvodstva I.
Poľsko, Výlety za krásami Malopoľského vojvodstva II.
Poľsko, Výlety za krásami Malopoľského vojvodstva III.
Poľsko: Krakov – mesto kráľov a jedného draka
Súvisiaca fotogaléria
Poľsko: návšteva kráľovského mesta Żywiec a pápežských Wadowic
Poľsko, Osvienčim – spomienka na ľudskú krutosť
Poľsko, Prírodné i kultúrne klenoty Malopoľského vojvodstva
SR, Tatry – Tichá dolina a Dolina Pięciu Stawów Polskich
Poľsko, Krakov a Wieliczka očami fotografa
Poľsko, Wieliczka – kráľovstvo soli
Poľsko: Velička (Wieliczka) – soľná baňa
Lokácia:
Slovenská republika
Partneri:
Sprievodca:
Fotosúťaž:
Aktuality:
Nech vám Veľká noc prinesie veľa radosti, šťastia, zdravia, pokoja i splnených cestovateľských túžob.