Ostrovný štát Malta
Na Malte žije podľa odhadu okolo 408 tisíc obyvateľov, ich pôvodní predkovia boli Feničania a Kartáginci, ku ktorým sa pridali Taliani a iné stredomorské národy. Úradnými jazykmi na Malte sú maltština a angličtina. V každodennom živote sa používa maltština, semitský jazyk, podobný arabčine, ktorý absorboval veľké množstvo románskych, arabských a anglických štruktúr. V maltštine sa tiež konajú súdne procesy. Vo vzdelávacom systéme prevláda angličtina. Literatúry v maltskom jazyku je poskromne. Podľa náboženského vyznania v krajine prevládajú rímski katolíci (98%). Priemerná dĺžka života je takmer 80 rokov (muži – 77,5 rokov, ženy – 82 rokov).
Podľa štátneho zriadenia je Malta parlamentnou republikou. Hlavou štátu je prezident, ktorého volí parlament na dobu 5 rokov. Prezident menuje predsedu vlády a na jeho návrh členov kabinetu. Parlament – snemovňa reprezentantov - je jednokomorový a má 65 poslancov. Štát nie je administratívne členený, hlavným mestom je Valletta.
Dejiny
Malta má veľmi bohaté dejiny, kvôli svojej strategickej pozícii bola vždy predmetom záujmov rôznych cudzích mocností. Predpokladá sa, že v 5. storočí pred n. l. ostrovy boli obývané neolitickými kmeňmi zo Sicílie. Neskôr sa súostrovie stalo centrom vysoko rozvinutej a záhadnej civilizácie, po ktorej zostalo mnoho pamiatok a budov. Najslávnejšou z nich je chrám Hypogeum v Hal Saflieni, postavený v rokoch medzi 3200 a 2900 pred n. l. Počas vykopávok archeológovia našli pozostatky asi 6000 ľudí pochovaných spolu s rituálnymi predmetmi.
V 8. storočí pred n. l. na ostrovy prišli Feničania. Práve oni dali ostrovu meno, pretože názov Malta pochádza z fenického slova „malat“ – prístav, pretože na Malte boli dobré prístavy. V 6. storočí pred n. l. Maltu na celých tristo rokov ovládlo Kartágo a ostrovy sa stali dôležitým morským centrom a hlavne hrozbou pre Rím. V roku 218 pred n. l. počas druhej púnskej vojny Rímska ríša dokázala Kartágincov z ostrova vyhnať. Počas rímskej vlády v novom letopočte, sa na Malte rozšírilo kresťanstvo. Podľa legiend ho rozšíril apoštol Pavol, ktorý tu po ceste do Ríma stroskotal. Počas svojho pobytu na Malte Pavol uzdravil otca vládcu Publiusa, založil kresťanskú komunitu a vymenoval Publiusa za prvého biskupa. V roku 870 súostrovie dobyli Arabi, ktorí mali zásadný vplyv na hospodárstvo, kultúru a jazyk miestneho obyvateľstva. Zaviedli tu zavlažovací systém, čím sa významne zvýšila úroda. V tomto období sa na Malte upevnil islam. V roku 1090 si ostrovy podmanili Normani a potom sa Malta stala súčasťou Sicílskeho kráľovstva. Znamenalo to obnovenie spojenia s Európou, rozvoj hospodárstva a návrat kresťanstva. V 13. storočí Maltu ovládli Španieli, počas nasledujúcich troch storočí súostrovie rozkvitalo, na ostrovoch sa pestovala pšenica, bavlna, rasca, ktoré sa vyvážali do Európy, rozvíjali sa remeslá. V roku 1530 španielsky kráľ Karol V. predal Maltu rádu johanitov, ktorý sa premenoval na Maltský rád, ktorý, aby ochránil ostrov pred Turkami, začal ho opevňovať. V roku 1565 s podporou španielskej armády rád odrazil tureckú inváziu. V roku 1566 veľmajster rádu Jean Parisot de la Valette založil nové mesto – Vallettu, pevnosť vysekanú v skalách.
V roku 1798 pri brehoch Malty na ceste do Egypta sa zastavila francúzska flotila s Napoleonovou armádou. Veľmajster rádu sa bez odporu vzdal a podľa dohody mal rád z ostrova odísť. Počiatočné nadšenie Malťanov vystriedal hnev, pretože francúzski okupanti rabovali kostoly a paláce, zaviedli nové dane. Už v septembri obyvatelia povstali, vyhlásili na ostrove Gozo republiku a požiadali o pomoc britského admirála Nelsona. Nelson po dlhej blokáde v roku 1800 Maltu ovládol a nad Maltou bol ustanovený britský protektorát. Veľká Británia odmietla vrátiť Maltu rádu a v roku 1813 prehlásila Maltu za britskú kolóniu. Na Malte sa nachádzala britská vojenská posádka v počte 10 tisíc vojakov a ostrov slúžil ako významná britská základňa v Stredozemí. V roku 1919 sa uskutočnilo prvé veľké vystúpenie Malťanov proti koloniálnemu režimu. Malta bola pod britskou nadvládou až do roku 1964, kedy bola vyhlásená jej nezávislosť. V roku 2004 Malta bola prijatá do Európskej únie.
Pozoruhodnosti
Celý ostrov pripomína obrovské múzeum pod šírym nebom. Na severovýchode krajiny sa nachádza dvadsať miest a množstvo malých obcí, naopak juhozápad a západ prakticky nie sú obývané.
Valletta (il-Belt Valletta, Valletta) – jedno z najkrajších miest v Stredozemí, jedno z mála zachovaných stredovekých opevnených miest v Európe. Veľmajster rádu johanitov Jean Parisot de La Valette začal budovať túto pevnosť v roku 1566 ako politické, ekonomické a kultúrne centrum rádu. Valletta je unikátne mesto, pretože tu na každom kroku je možné stretnúť kultúrne a historické pamiatky.
V centre mesta sa nachádza Palác veľmajstra Maltézskeho rádu (1570-1580), ktorý v súčasnosti je rezidenciou prezidenta Malty a miestom zasadania parlamentu. Z ďalších pamiatok sa dá poukázať na pevnosť Saint Elmo, Rikasoli, Saint-Ange-de-Birgu a Saint-Angelo, Arzenál maltézskeho rádu, palác Parisio, palác Kastille, Admiralita, kde sa v súčasnosti nachádza Národné umelecké múzeum, prekrásne Hastingsové záhrady vedľa Gate City ai.
Na území Malty sa nachádza 365 katolíckych chrámov, medzi ktorými najvýznamnejším je Katedrála svätého Jána z roku 1573, kde sú sústredené unikátne umelecké diela a v kaplnke je umiestnený preslávený obraz Caravaggi „ Sťatie svätého Jána Krstiteľa“. K ďalším zaujímavým kostolom patrí kostol Panny Márie Víťaznej (1565), zrekonštruovaný karmelitánsky kostol v 20. storočí – presná kópia baziliky z roku 1570.
Na Malte je možné navštíviť tiež múzeá, medzi ktorými vynikajú Národné archeologické múzeum, Vojenské múzeum v pevnosti Saint Elmo, Národná knižnica so zbierkou originálnych dokumentov maltézskeho rádu, a tiež výstavné haly Malta Experience a Stredozemské kongresové centrum v budove starej nemocnice Sacra Infermeria. Odporúča sa navštíviť tiež botanickú záhradu Argotti zo 17. storočia, záhrady Sa Maison, Upper Barrakka a Lower Barrakka a tiež Národné divadlo Manoel – jedno z najstarších účinkujúcich divadiel v Európe (prvé predstavenie sa konalo v roku 1732).
Hlavné mesto Valletta má celý rad predmestí: Paola, Tarshin, Zabar, Birgu-Vittoriosa, Kospikua a Sengle, v ktorých je tiež mnoho historických a architektonických pamiatok. Zvláštnu pozornosť zasluhujú kostol svätého Lorenca, Palác inkvizítora z 12. storočia, kostol Nepoškvrneného počatia Panny Márie, kostol svätého Filipa (17. st.), Sacra Infermeria (1531), biskupský palác, podzemný chrám Hal Saflieni, Námorné múzeum v bývalom sídle stredomorskej britskej flotily v pevnosti St. Angelo (Birgu-Vittoriosa), pevnosť St. Michael, veža Vedetta (Il-Gardiola) a malebná Provensálska brána.
Severne od Valletty leží najfrekventovanejšia rekreačná a zábavná oblasť na ostrove – Sliema – St. Julian – Paceville. Je tu všade plno reštaurácií, kaviarní, bufetov, krčiem, diskoték, hotelov, ktorých v ostatných oblastiach na ostrovoch toľko nie je.
Mdina je bývalým hlavným mestom, je to typické stredoveké mesto ležiace uprostred ostrova. Až do súčasnosti sa v Mdine zachovali takmer bez zmien úzke kľukaté uličky a stredoveké budovy. Nachádza sa tu Katedrálne múzeum, v ktorom sú vystavené unikátne umelecké diela vrátane zbierky diel Dürera, Normánsky dom (Palazzo Falzon), Hlavná brána starej Mdiny, Grécka brána, arcibiskupské paláce, Ingianes, svätá Žofia a Verdala (1586) s malebným parkom Baskett Gardens, Múzeum tortúr, Múzeum rímskej antiky, podzemné nekropoly katakomb svätej Agáty, Issele de Cataldo a svätého Pavla, umelecká galéria Cremona a staré opevnenie na Bastion Square.
Jedným z najmalebnejších miest ostrova je zátoka Il Hnejja južnejšie od mestečka Zurrieq, ktorá je preslávená svojimi neprístupnými skalami a Modrým hrotom (Blue Grotto), rovnako malebné sú strmé útesy Dingli blízko rovnomenného mestečka. Na juhovýchode ostrova sa nachádza Marsaxlokk – jedna z najväčších a najmalebnejších rybárskych dedín na Malte.
Na Malte sa tiež nachádzajú záhadné megalitické svätyne pripomínajúce Stonehenge, staré 4-6 tisíc rokov - unikátne stavby Haġar Qim a Mnajdra blízko Qrendi, Scorba a Ta' Haġrat blízko Mdjaram, Tarshin a Ta' Qali severovýchodne od Mdiny, Tas-Silg pri Marsaxlokka, chrám Ġgantija na ostrovr Gozo, jaskyňa - múzeum Dhar Dalam s unikátnymi vykopávkami skamenelín atď.
Ostrov Gozo je druhým najväčším ostrovom v Maltskom súostroví, je pokojnejšie a viac patriarchálne než Malta. Vidiecke oblasti si tu zachovali pôvodnú podobu, všade sú polia a háje, ani v hlavnom meste ostrova Victorii (Rabat) nie sú veľké budovy. Najväčšou pozoruhodnosťou vo Victorii je veľká pevnosť Citadella zo 16. storočia, kde sú rozmiestnené múzeá a tiež katedrála Panny Márie zo 17. storočia a kaplnka svätého Jozefa. Ďalšími zaujímavými pamiatkami sú kostol svätého Františka, bazilika svätého Juraja zo 17. storočia, biskupský palác, Centrum remesiel v budove starej väznice, a tiež megalitické chrámy Ggantija (asi rok 3800 pred n. l.), legendárna jaskyňa Callypso, kde bol väznený bájny Odysseus, socha Ježiša (výška 21 m) pri Marsalforne, malebná dedinka Shlendi a kostol Ta Pinu so zázračným obrazom Panny Márie.
Text: Maxim Kucer
Foto: Immaculate, Erik1980, FlickreviewR, Briangotts, Gibmetal77, Trotter
Preklad: Zuzan Megerssová
Diskusia k článku (0) |