Nový Zéland XI: Milford Sound trek II

Ráno po raňajkách sme vyrazili na druhý úsek treku smerom k chate "Mintaro Hut". Tento deň nás čakal približne 6 hodinový pochod s pozvoľným stúpaním pozdĺž rieky Clinton. Oproti predchádzajúcemu dňu sa počasie výrazne zhoršilo. Konečne zažívame typické "milford-soundovské" počasie - priemerne tu totiž prší 182 dní v roku (priemerné ročné zrážky sú takmer 7 000 mm). S dažďom je tu teda nutné počítať a byť dobre vybavený. Na druhej strane, vďaka dažďu, je možné všade po okolitých svahoch pozorovať mohutné vodopády, ktoré by boli inak iba sotva viditeľné. Oblaky bilo veľmi nízko, čo celkovo navodzovalo tak troch zvláštnu ponurú atmosféru. Asi 1 km pred chatou však začalo pršať veľmi výdatne, preto sme príliš neotáľali a svižným krokom sme stúpali záverečné metre. Po usušení a inštruktáži o bezpečnosti pobytu v chate sme sa pri spoločnej večeri opäť s niekoľkými ostatnými cestovateľmi príjemne porozprávali . Zoznámili sme sa s jedným dánskym párom, ktorý bol práve na 9 mesačnej ceste okolo sveta, jedným Američanom a ďalšími.

Tretí deň treku bol najnáročnejší. Od chaty sme stúpali približne 2 hodiny až do sedla Mackinnon Pass (1 154 m n. m.). Tesne pred sedlom sme si urobili pauzu na fotenie a na naše prekvapenie sme tu po prvý krát uvideli papagáje Kea vo voľnej prírode. Asi už boli na turistov zvyknuté, takže sa ani príliš neostýchali a ochotne sa nechali fotiť. Počasie tu bolo veľmi premenlivé. Miestami pršalo, ale občas sa nám otvárali krásne výhľady na obe údolia. Za sedlom bola odpočinková chata dokonca vybavená plynovým sporákom, takže bolo možné uvariť si aj čaj. Odpoludnia sme začali zostup k našej poslednej chate "Dumpling Hut". Na niekoľkých miestach boli umelo postavené schody. Bohužiaľ, sa mi na nich podarilo pošmyknúť a trochu som si narazil ruku. Našťastie to ale nebolo nič vážne. Dita mi požičala ovínadlo, ruku mi zaviazala a mohli sme pokračovať ďalej. Pred chatou bola ešte odbočka k najvyššiemu vodopádu NZ - "Sutherland Falls", ktorú sme samozrejme nemohli vynechať. Vodopád je vysoký 630 metrov a patrí medzi 20 najvyšších vodopádov sveta. Pri odbočke bola chata, kde sme si nechali batožinu a k vodopádu vyrazili len na ľahko. Boli sme radi, že sme si so sebou vzali aj pršiplášte, nakoľko voda z vodopádu striekala do vzdialenosti niekoľkých desiatok metrov. Bol to proste úchvatný zážitok a pri zvuku padajúcej masy vody som si opäť uvedomil neuveriteľnú silu prírody. Od odbočky to bola k chate už len asi hodina chôdze. Po náročnej bezmála 8 hodinovej túre niet divu, že sme boli obaja veľmi unavení a tiež už značne špinaví. Pretože sa chata nachádzala iba asi 100 metrov od rieky, rozhodol som sa, že sa pôjdem ešte večer vykúpať. Večer sa potom odvíjal v podobnom duchu ako obidva predchádzajúce.

Štvrtý, teda posledný deň treku sme vychádzali okolo 8. hodiny rannej, pretože sme museli o 14-tej, prípadne o 15-tej hodine chytiť loď, ktorá nás mala previesť do dediny Milford Sound. Od chaty "Dumpling Hut" až na koniec treku "Sandfly point" to bolo aj s prestávkami cca 6 hodín chôdze. Cesta viedla pozdĺž rieky Arthur, jazera Brown a končila v ústí fjordu Milford Sound. Počasie nám tento deň prialo, a pretože sme si urobili iba 1 zastávku, nakoniec sme stihli loď už o 14-tej hodine. Plavba trvala približne 20 minút a z paluby sa nám naskytol takmer učebnicový pohľad na jednu z najviac fotografovaných hôr z celého Milford Soundu - majestátny Mitre Peak, týčiaci sa do výšky 1 692 m n. m.

Po vylodení sme mali v pláne, že sa pokúsime pre zmenu opäť stopovať smerom Queenstown. Išli sme teda ďalej po ceste až na koniec dediny a zdvihnutým palcom som pokúšal šťastie. Podarilo sa. Asi po pol hodine nám zastavili dve Kanaďanky a vzali nás do Te Anau, teda polovicu cesty. Podobne ako my, aj dievčatá z Kanady cestovali po NZ jeden mesiac. Vysadili nás na výpadovke na Queenstown a snáď ani nie po dvoch minútach nám zastavilo ďalšie auto. Pre zmenu to boli dvaja Izraelčania a išli do predmestia Queenstown. Celú cestu sme sa rozprávali o všetkom možnom, a tak sme sa ani nenazdali a už sme boli pred naším cieľom. Vystúpili sme pri letisku a do centra sme už došli mestskou hromadnou dopravou. Ubytovali sme sa v rovnakom hosteli ako pred začiatkom výletu do Milford Sound, opäť sme si dali na večeru polievku ako pozornosť podniku a skoro zaliezli do postelí, aby sme boli na náš posledný deň na Južnom ostrove dobre odpočinutí.

Text/foto: Vojtěch Bližňák

Preklad: O. Maňáková