Nový Zéland I: Pred odletom
Nový Zéland (ďalej len NZ; v maorijčine Aotearoa) je ostrovným štátom v juhozápadnej časti Tichého oceánu a je tvorený dvoma veľkými ostrovmi (Severným a Južným) a mnohými ďalšími menšími ostrovčekmi (z ktorých najväčší je Stewartov ostrov na juhu od Južného ostrova). NZ je pomerne mladou krajinou, a to ako z pohľadu geografického, tak aj z pohľadu osídlenia. Pevnina, ako ju vidíme na mape dnes, je stará menej než 10 000 rokov. Pretože sa NZ nachádza na styku tichomorskej a austrálsko-indickej litosferickej dosky, jedná sa o veľmi aktívnu oblasť z hľadiska zemetrasení a sopečnej činnosti. Preto pokračuje modelácia územia aj dnes, a to veľmi rýchlym tempom.
Prvými osadníkmi NZ boli polynézski predchodcovia dnešných Maorov. Otvorenou otázkou však zostáva, odkiaľ a kedy presne boli ostrovy osídlené (spravidla sa uvádza rok 1200 n. l., ale niektoré pramene hovoria aj o skorších rokoch). Prvým Európanom, ktorý v roku 1642 doplával do tejto oblasti, bol holandský moreplavec Abel Tasman, ktorý pátral po legendárnej "Veľkej južnej zemi". Výprava však skončila fiaskom, pretože námorníci boli zahnaní miestnymi domorodcami. O veľký prieskum v týchto končinách sa zasadil až v roku 1769 James Cook, ktorý sem podnikol spolu 3 námorné výpravy. Cookovi sa podarilo s Maormi dohovoriť a spojenie NZ s ostatným svetom už prerušené nebolo. Začiatok trvalého osídlenia sa datuje k roku 1840, kedy britskí osadníci na Severnom ostrove založili mesto Wellington. Od roku 1907 je Nový Zéland nezávislým štátom, aj keď bol v tom čase stále veľmi silno hospodársky a politicky ovplyvňovaný Veľkou Britániou. Roku 1931 sa potom stal Nový Zéland členskou krajinou Commonwealthu a dnes patrí medzi 20 najvyspelejších krajín sveta.
Na cestu v ústrety rajským končinám sme sa vydali dvaja (kamarátka Dita a ja). Vzdušnou čiarou je NZ od Českej republiky vzdialený necelých 18 000 km, a preto sú aj ceny leteniek adekvátne vysoké (najčastejšie sa pohybujú v rozmedzí 30 - 40 000 Kč). My sme mali relatívne šťastie a podarilo sa nám kúpiť letenky u leteckej spoločnosti Korean Air za 26 500 Kč s odletom z Viedne a prestupmi v Zürichu a Soule. S nákupom nám pomohol jeden veľmi ochotný chlapík, ktorý sa špecializuje na predaj lacných leteniek nie len na NZ. Vzhľadom k tomu, že Česká republika má s Novým Zélandom trojmesačný bezvízový styk určený pre turistiku, nebolo nutné podstupovať procedúru vízovej byrokracie. Na celú cestu zahŕňajúcu Severný aj Južný ostrov sme mali bohužiaľ vyhradený len jeden mesiac (viac sme si z pracovných dôvodov nemohli dovoliť).
Pred samotným odletom bolo nutné naplánovať si niektoré veci. Letenky sme kupovali s dostatočným časovým predstihom (marec 2011), pričom náš odlet bol až 22. novembra. Na najatraktívnejšie turistické miesta NZ si je dobré zaistiť rezerváciu v dostatočnom predstihu. Predovšetkým sa jedná o najznámejší trek Milford Sound na juhu Južného ostrova. Našťastie som zistil túto informáciu relatívne skoro (jún) a s rezerváciou a nákupom som nelenil. Na konci júla už boli všetky termíny, ktoré pre nás prichádzali do úvahy, plné. S Ditou sme sa dohodli na hrubom pláne našej cesty, ktorý by mal začať v Aucklande v severnej časti Severného ostrova a pokračovať smerom na juh, trajektom medzi oboma ostrovmi, a ďalej opäť po súši, až k samotnému Milford Sound treku, ktorý sme si nechali na záver. Cestovať sme mali v pláne stopom, ale neskôr sa ukázalo, že to nie je práve najrýchlejší variant, a preto sme o nedlho nato presedlali na autobus spoločnosti InterCity. Z juhu Južného ostrova sme mali kúpenú letenku u spoločnosti Air New Zealand (jednosmerná letenka stála cca 5 000 Kč) na trase Queenstown-Auckland.
Vzhľadom na to, že sme odlietali na konci novembra, teda v dobe, kedy je jar na NZ už v plnom rozpuku, nebolo nutné so sebou voziť príliš mnoho teplého oblečenia. Dokonca aj v horách sme si vystačili iba s ľahšou vetrovkou, čapicou a termoprádlom. Okrem stanu pre dve osoby, bol nutnosťou spacák, nafukovacia karimatka a potom ďalšie veci podľa potreby. Dita si k môjmu obdivu dokázala zbaliť ruksak, ktorý vážil 11 kg (bez jedla). Ja som sa s ťažkosťami vliezol tesne pod 20 kg (taktiež bez jedla). Na NZ je dobré nevoziť žiadne jedlo, niektoré potraviny (napr. čerstvé ovocie) sú dokonca zakázané. Pred odletom sa taktiež odporúča očistiť turistickú obuv a tiež stan (pokiaľ samozrejme nie je nový, ako v našom prípade). Človek sa tak vyhne nepríjemne dôkladnej prehliadke pri prílete. Po dôkladnej príprave, zabezpečení rezervácií a prečítaní najrôznejších informácií o NZ teda konečne 22. novembra nastupujeme do autobusu spoločnosti Student Agency mieriacom na viedenské letisko.
Text/foto: Vojtěch Bližňák
Preklad: O. Maňáková
Diskusia k článku (0) |