Nielen Orlická hrebeňovka

Možno si vybrať v závislosti na počasí kratšie trasy pre výlety s deťmi, ale aj trasy pre „chlapov“. Stredísk, odkiaľ je možné poznávať Orlické hory, nájdeme niekoľko. Od západu je to Olešnice, alebo Deštené v Orlických horách, na opačnom konci potom Říčky, alebo Rokytnice v Orlických horách. Deštná je skôr známa milovníkom  zjazdového lyžovania. Neďaleký Šerlišský mlyn je potom východiskom pre bežkárske trasy nielen po hrebeni, či už smerom k Olešnici, alebo naopak cez Veľkú Deštnú (najvyšší bod Orlických hôr – 1115m n.m.) ku Zdobnici alebo Říčkám. Ale nielen po hrebeni vedú zaujímavé úseky. Už túto zimu je možné bezproblémov „križovať“ hranicu. Prejsť na trasy do susedného Poľska je možné cez Vrchmezí (Góra Orlicí – 1084 m n.m.) a zísť do poľského lyžiarského strediska na odvrátenej strane Šerlichu (1026 m n.m.). Akonáhle prekonáme podhorskú cestu, nájdeme v hlbokých lesoch niekoľko turistických trás bez civilizácie. Cesty sa pohybujú v nadmorských výškach medzi 700 – 800 m a neoplývajú prudkými zjazdy a stúpaniami. Vrátiť sa späť cen hranicu je možné na mostoch cez Orlici, ktoré nie sú všade, najjednoduchšie to bude u Trčkova, alebo Orlického Záhoria. Jiráskova cesta vedie ďalej po hrebeni cez Vřesník, Korunu a Stredný vrch, ktorý je vysoký presne 1000 m, do oblasti Zdobnice, riečok a Rokytnice v Orlických horách. Rokytnice so svojím zázemím môže byť ďalšou vhodnou základňou pre výlety. Od hornej stanice vleku vedie cesta, ktorá je upravovaná, smerom k hrebeňovej trase. Narazíme na ňu u Panského poľa, kde vidíme prvé zruby hraničného opevnenia. Tiež tu zastavuje autobus a nájdeme tu aj občerstvenie. Povestná pevnosť Hanička je neďaleko, dostaneme sa k nej krátkou odbočkou z hlavného hrebeňa v tomto smere vľavo. Je možné zísť z hrebeňa do Neratova a pokúsiť sa pokračovať pozdĺž rieky Divokej Orlice, ale lepšie je ctieť vrcholy a zvlnenou cestou ísť cez Anenský vrch k Pěticestí. Z hlavného hrebeňa je niekoľko ciest, niekedy pekných zjazdov, do Říček alebo Zdobnice. Z Říček je návrat do Rokytnice jednoduchý, pozdĺž  rieky Říčky a potom z Julinčinej doliny cez pláne, zo Zdobnice je lepšie využiť miestnu dopravu, ale pozor, jazdia dosť zriedka. Pozdĺž celej hrebeňovej cesty nájdeme množstvo zrubov a „řopíků“ pevnostného opevnenia z druhej svetovej vojny, ktoré sa tiahne Orlickými horami veľmi husto. Cesty zbiehajúce z hrebeňa do údolia Divokej Orlice (rieka tu tvorí hranicu s Poľskom) aj do vnútrozemia sú menej často prešlapané a zjazdy niekedy bývajú divoké. Zvlášť  ak vedú cez úzke mostíky a lávky. Širšie lyže sú tu vhodnejšie, ako závodné bežky. Na druhej strane hrebeňovka Orlických hôr končí u Zemskej brány, miesta, kde Divoká Orlica vteká na naše územie. Rieka tu tvorí ostrú zákrutu, cez ktorú ide most cesty k Čiháku a pod ním tvoria krásnu, za veľkej vody náročnú perej, ktorou sa obracia na juh k priehrade Pastviny. K pašeráckej lávke u Zemskej brány cesta prudko klesá, a ak sa chceme vrátiť na hrebeň  napríklad Pišlovou álejou, musíme ostro vystúpať opäť na úroveň nadmorskej výšky 700 m. Výletov mimo hrebeňovú cestu nájdeme na mape toľko, že sa oplatí  venovať aspoň týždeň poznaniu celých Orlických hôr, za predpokladu dobrých snehových podmienok.

Text/foto: Vojta Jančar

Preklad: Waniová Stanislava

zpět