www.infoglobe.sk » Nepál XIII: Dharamsala

Nepál XIII: Dharamsala

Publikované: 22.2.2012
Po dva a pol dni strávených v dedine Samdo sme ju museli, aj keď dosť neradi, opustiť a vydať sa do Dharamsaly, čo je posledná zastávka pred sedlom. Ja som kvôli svojmu prechladnutiu išla dosť pomaly a Zuzka s Milanom sa prispôsobili, ale myslím, že im to nevadilo. Nechali sme totiž davy turistov, aby nás predbehli a my sme mali pokoj.

Mohli sme sa v pokoji kochať nádhernými výhľadmi na hory okolo. Pohľady na horu Samdo (6335 m n.m.), ktorá v spojení s Panpoche I (6620 m n.m.) vyzerala úplne ako peruánsky Salcantay, pri ktorom sme sa rozplývali minulý rok, nás k našej radosti sprevádzali počas celej cesty. Stále sme ešte videli aj Manaslu. Všimli sme si, že ľadovce, ktoré sú v mape zakreslené ako vcelku rozsiahle, tu už prakticky skoro nie sú. Roztopili sa. Hariho sme poslali napred, aby nám zarezervoval lodžiu. Tak šiel a potom sa pre nás vrátil a pomaly išiel s nami.

V Dharamsale sme bývali v maličkej izbičke s kamenitou podlahou. Hari vravel, že je to tu ešte vo výstavbe, čo asi aj bola pravda, pretože sme počuli, že sa tu lodžie pre turistov otvárali až túto jar. Keď sme sa vrátili z Nepálu domov, dopočuli sme sa, že niekoľko dní potom, čo sme tam boli my, bola Dharamsala prepadnutá a od tej doby lodžia opäť nefunguje. Väčšie podrobnosti sme sa nedozvedeli. Teraz tu bolo určite viac než 60 turistov, z ktorých veľká časť aj tak spala v stanoch.  

Spať sme išli o šiestej hodine odpoludnia a budík nás zo spánku vytrhol o pol tretej ráno. Na raňajky sme si dali cesnačku a o tri štvrte na štyri vyrazili do sedla. Bolo úžasné, že nám na cestu svietil mesiac, ktorý bol práve skoro v úplnku. Osvetľoval okolité hory a vytváral nezabudnuteľnú atmosféru. Vychádzali sme ako prví a za sebou sme videli svetielka, označujúce ďalších turistov. Nazvali sme ich „čelovkári“. My sme čelovky nepoužívali, vďaka mesiacu ich nebolo treba. Stúpali sme hore a ja som sotva popadala dych. Musela som sa zastavovať, aby som sa vydýchala, ale vôbec mi to nevadilo, bolo mi nádherne. A aj keď sme sa zastavovali, stále sme šli rýchlejšie než čelovkári. Na každej zastávke sme sa museli napiť, aby sme dodržovali vysokohorský pitný režim. Nebolo to ale zas tak jednoduché, pretože mrzlo a na vode vo fľašiach sa začal vytvárať ľad. To ale nebolo na môj boľavý krk úplne najlepšie. Vždycky som, predtým než som prehltla, zohrievala vodu v ústnej dutine, no po dvoch glgoch som už mala pusu celú omrznutú. Cesta nebola nijako extrémna, prudšie stúpanie sa striedalo so miernym stúpaním. Keď už bolo svetlo, všimli sme si, že ideme pozdĺž ľadovca, ktorý nebol skoro vidieť kvôli nánosom kameňa a hliny na jeho povrchu. V podstate bol rozpoznateľný len podľa trhlín, ktorými presvital modrý ľad. Narazili sme na kamennú chalúpku, ktorá nebola obývaná. Hari vravel, že sa sem zrejme ľudia sťahujú v lete, v období dažďov.

Celkovo ale bola cesta do sedla nádherná. Dorazili sme tam za päť minút deväť ako prví z turistov. Pred nami bolo iba päť nepálskych nosičov, ktorí nás po ceste predišli. Milan na GPS nameral výšku sedla 5170 m n.m. (v mape je 5220 m n. m.). Hneď sme vytiahli naše budhistické vlajočky a začali sme sa s nimi fotiť. Potom sme s Harim postavili dva stĺpiky, medzi ktoré sme vlajočky naviazali. Nato sa začali do sedla hrnúť prví turisti a za nimi ďalší a ďalší. Za chvíľu bolo sedlo plné a my sme boli radi, že sme si ho mohli aspoň chvíľu vychutnať osamote. Dali sme si dve vrcholové čokolády. Potom sme Harimu zaspievali Tancuj, tancuj, vykrúcaj a on nám zatancoval, načo sme si vymenili role - Hari spieval a my so Zuzkou tancovali.

Všetci turisti, ktorí prišli, sa fotili hlavne s našimi vlajočkami. Boli totiž postavené cez cestu a žiarili novotou. Prešiel pod nimi aj muž mongoloidného vzhľadu na mulici. Mal horskú chorobu, ale nepochopili sme, prečo do sedla vôbec chodil, pretože mu vraj bolo zle už v Dharamsale. Kvôli terénu musel potom z mulice zliezť a Milan mu dal svoje lieky na „výškovku“. Ako to s ním dopadlo už nevieme. Viackrát sme ho nestretli.

Text/foto: Kristýna Bartůňková

Preklad: O. Maňáková



Diskusia k článku (0)


Súvisiace články

Nepál XVIII: Záver
Publikované: 28.3.2012
Posledná cesta v Nepále nás zaviedla do Bakthapuru, kde sme sa zastavili cestou z dvojdenného treku v NP Shivapuri späť do Káthmandu. Je to mesto (niečo ako predmestie Káthmandu), ktoré je súčasťou svetového dedičstva UNESCO.

Nepál XVII: Krátky trek severne od Káthmandu
Publikované: 21.3.2012
Po odpočinkovom dni, strávenom v Káthmandu predovšetkým nakupovaním rôznych šatiek, korálikov, oblečenia a ďalšieho, sme vyrazili na trojdenný výlet do nie príliš vzdialených hôr na severe. Deň pred odjazdom sme sa snažili kúpiť si na autobusovej stanici miestenky, ale neuspeli sme.

Nepál XVI: Záver treku okolo Manaslu
Publikované: 14.3.2012
Druhý deň po výstupe na päťtisícové sedlo sa nám zdal asi najnáročnejší z celej cesty. Začalo to už raňajkami, ktoré sa skoro nedala jesť. Jablčný koláč bol ešte celkom dobrý, ale puding, ktorý mal byť jeho súčasťou, a ktorý nám priniesli vedľa v miske, bol takmer nejedlý. Ďalší chod, čokoládový puding, chutil ako horúca čokoláda, pretože nebol vôbec zahustený.

Nepál XV: Dlhé klesanie
Publikované: 7.3.2012
Po výstupe do sedla, najvyššieho bodu našej cesty, sme zostúpili do dediny Bimtang a strávili tam noc. Ďalší deň nás čakalo dlhé klesanie a prekonanie veľkej vzdialenosti a tak bolo nutné, aby sme vyrazili dosť skoro. Hari nás po ráne ale naštval tým, že okolo nás chodil a významne sa díval na hodinky, ako že by sme už mali ísť.

Nepál XIV: Za sedlom
Publikované: 29.2.2012
Vrchol našej cesty okolo Manaslu sme mali za sebou. Teraz nás čakala už len cesta dole a tá bola omnoho horšia než predchádzajúce stúpanie. Museli sme totiž zísť po nekonečne dlhom a prudkom svahu dole. Cesta bola pokrytá kameňmi a štrkom, takže bolo nutné dívať sa celý čas pod nohy, aby nám na ťažkom teréne neubehli nohy. Za chvíľu nás to prestalo baviť a ešte k tomu nám začala dochádzať voda.

Nepál XI: Prvý aklimatizačný výlet
Publikované: 8.2.2012
Dedina Samagoan leží v nadmorskej výške tri a pol tisíc metrov a stala sa miestom, z ktorého sme sa rozhodli vypraviť na prvý aklimatizačný výlet.

Nepál XII: Samdo, ďalšia aklimatizácia
Publikované: 15.2.2012
Vrchol nášho treku sa blížil a my sme sa ocitli v nadmorskej výške skoro štyroch kilometrov. Dedina Samdo sa preto stala naším stanoviskom na ďalšie dva dni, ktoré sme chceli stráviť aklimatizáciou.

Nepál X: Samagoan
Publikované: 1.2.2012
Výlet do budhistického kláštora v Lho, kde sme se zúčastnili slávnostnej modlitby prevedenej pomocou hudby, sa skutočne podaril. Keď sme v dobrej nálade zišli dole, zjedli sme objednané raňajky a pretože sme sa v kláštore zdržali dlhšie, než bolo pôvodne v pláne, dali sme si rovno aj obed. Potom sme, asi tak o pol jednej, vyrazili smerom do dediny Samagoan (3530 m n.m.).

Nepál IX: Návšteva kláštora pod Manaslu
Publikované: 25.1.2012
Po noci strávenej v lodžii v dedine Ghap nás čakala dlhá cesta a preto sme si privstali. Po ceste bolo opäť mnoho posvätných mani. Občas sme narazili na chudobné nepálske deti a Zuzka niektorým z nich rozdávala perá. Po prvý krát sme stretli karavanu jakov a dzopke, vezúcich svoj náklad z Tibetu. Dzopke je krížencom kravy a jaka.

Nepál VIII: Mani
Publikované: 18.1.2012
Šiesty deň na treku sme vstávali o šiestej hodine ráno a po zjedení tibetských placiek sme o siedmej vyrazili. Čoskoro sme dorazili do Dengu, dediny, ktorá pôvodne mala byť našou noclahárňou, a v rozostavanej lodžii (útulni) sme si tam dali čaj.

Nepál VII: Prvá sedemtisícovka na dohľad
Publikované: 11.1.2012
Ráno po prvej noci, strávenej v Národnom parku Manaslu, sme sa rozlúčili s krajanmi a vyrazili na cestu. Na chodníčku pred nami utekalo veľké množstvo malých aj veľkých jašteričiek. V jednej dedinke, ktorú sme míňali, sme videli posledný banánovník. Vyššie už nerástli.

Nepál VI: Príjemné stretnutie
Publikované: 4.1.2012
Nastal štvrtý deň treku okolo osemtisícovky Manaslu. Tento nádherný vrch bol ale ešte stále ďaleko. Len nerada som opúšťala dedinku Dobhan, v ktorej sa mi tak páčilo. Obmedzení časom sme ale nemohli zostať a museli sme pokračovať ďalej.

Nepál V: Putovanie nepálskymi dedinami
Publikované: 28.12.2011
Po horúcej a takmer prebdenej noci v stanoch v dedine Liding sme boli celí rozlámaní, ale museli sme ísť ďalej. Pochod predchádzajúci deň bol pomerne ľahký, teraz sa ale terén zmenil a stal sa celkom náročným, pretože sa neustále striedalo prudké stúpanie s prudkým klesaním, s celkovou prevahou stúpaní. Väčšinou po schodoch.

Nepál IV: Prvý deň na treku
Publikované: 21.12.2011
Vstupným miestom na trek okolo osemtisícovky Manaslu je dedina, ktorá sa volá Agurhat. Dorazili sme sem po namáhavej ceste autobusom už za tmy a nejakú dobu sme museli zháňať ubytovanie. Prvé miesto, kde sme sa pýtali, bolo už plné, ale čoskoro sme zohnali voľnú izbu v inom hotelíku (lodžiu) a mohli sa ubytovať.

Nepál III: Odjazd na trek
Publikované: 14.12.2011
V deň odjazdu na trek okolo Manaslu sme sa na autobusovej stanici stretli s naším sprievodcom Harim. Hari má 38 rokov a národnosťou je Gurung. Aj keď som čítala, že títo ľudia žijú prevažne v okolí Annapurny, Hari hovoril, že jeho rodná dedina sa nachádza v oblasti Everestu. Aj preto má túto oblasť zo všetkých najradšej a to aj napriek tomu, že sem v súčasnej dobe jazdí obrovské množstvo turistov.

Nepál II: Káthmandu
Publikované: 7.12.2011
Cesta z Prahy až do Káthmandu bola vcelku zdĺhavá a únavná. Po prvé sme mali dva dlhé prestupy a po druhé sme sa v Dillí museli podrobovať neuveriteľným bezpečnostným procedúram. Patrili medzi ne nekonečné kontroly, prehmatávanie tela, či pri sebe nemáte niečo nebezpečné atď. Milan si z čakárne odskočil a aktívni strážnici ho už nepustili späť, pretože si so sebou nevzal letenku.

Nepál I. - Príprava na cestu
Publikované: 30.11.2011
Jeden marcoví deň sme sa s kamarátmi potulovali po Krušných horách a počas rozprávania o všetkom možnom prišiel rad aj na našu obľúbenú tému - cestovanie. Ja som moc ľutovala toho, že tento rok nebudem môcť kvôli rôznym povinnostiam vyraziť na dlhšiu cestu.


Lokácia:

Slovenská republika
Kalendár akcií:

Partneri:

Aj vďaka vám sme získali certifikát:

Dôveryhodná firma 2017

 

Sprievodca:

Fotosúťaž:

V tejto chvíli nie je žiadna súťaž aktívna. Predchádzajúce súťaže nájdete v našom archíve súťaží.

Aktuality:

27.3.2024
Portál Infoglobe vám s láskou a prianím všetkého najlepšieho želá tie najkrajšie veľkonočné dni.
Nech vám Veľká noc prinesie veľa radosti, šťastia, zdravia, pokoja i splnených cestovateľských túžob.
20.3.2024
Druhé tohtoročné číslo časopisu Krásy Slovenska prináša zaujímavý rozhovor s dobrovoľným horským záchranárom, horským sprievodcom a tatranským nosičom Štefanom Bačkorom, predstaví príťažlivosť Kysuckých bradiel a ponúkne aj cykloturistiku krížom-krážom Malými Karpatami.
1.3.2024
Nádherný klenot cisárskeho dedičstva, zámok Schloss Hof otvára svoju veľkolepú hlavnú sezónu 9. marca 2024. Jedinečný komplex budov s luxusne zariadenými zámockými komnatami, barokovými záhradami a rozsiahlym statkom na ploche takmer 70 hektárov, tvorí umelecký celok a pozýva na nezabudnuteľnú cestu časom.
Archív aktualit

Do osobitej pozornosti:

Oznamy a upozornenia pred cestovaním do zahraničia nájdete TU

 

(vrátane výskytu koronavírusu COVID-19 či vojnového konfliktu na Ukrajine).

.

Pridajte sa a súťažte!

Každý týždeň na facebooku nová súťaž o hodnotné ceny!

Najčítanejšie články:

Mobilná aplikácia :

aplikácia Infoglobe

stiahnuť zadarmo pre Androidstiahnuť zadarmo pre iPhone 

 

Interaktívne katalógy:

Ďakujeme:

Google hodnotenie

dnes:štvrtok 28. 3. 2024
sviatok:Soňa
dnes:
štvrtok 28.3.
10 °C
zajtra:
piatok 29.3.
8 °C

TIP: Pre vaše zariadenie je k dispozícii mobilná aplikácia INFOGLOBE, stiahnuť TU.

X

TIP: Pre vaše zariadenie je k dispozícii mobilná aplikácia INFOGLOBE, stiahnuť TU.

X