Moskva: nesmrteľná matka východu
Moskva si svoje neotrasiteľné postavenie hlavného mesta a jednej z najväčších metropol Európy len tak zobrať nenechá. Počas dlhej histórie, ktorú okrem mestského centra pripomína aj množstvo katedrál a vyše 60 univerzít, prešlo mesto všetkými búrkami, ktorými prechádzalo cárske Rusko a neskôr ZSSR. Viac ako inde sa práve tu prejavuje ruský duch. S heslom „Vsjo Baľšóje“, ktoré sa dá považovať za jeden z ruských symbolov, sa tu stretnete skutočne všade, a hoci postaviť niečo veľké bolo výsadou hlavne bývalého režimu, ani ten súčasný svojimi honosnými palácmi a plánovaným skleneným mrakodrapom nijako nezaostáva. Súčasné Rusko prežíva z hľadiska sociologického akýsi rozkol, v ktorom stredná vrstva obyvateľstva postupne prechádza do vyššej sféry, alebo sa naopak prepadá do nezávideniahodného stavu, ktorý je na míle vzdialený od prepychového bohatstva majetných Moskovčanov, akejsi postsovietskej elity veľkého národa, ktorý okrem expanzie do sveta v ostatných rokoch zvelebuje aj svoju nesmrteľnú matičku Moskvu.
Ak sa rozhodnete Moskvu navštíviť, je možné voliť medzi dvoma extrémami. Cesta v lete bude prekvapivo horká a až na malé výnimky sa moskovské leto dá zrovnávať s letom v našich končinách. Naopak zima tu má skutočne pravú mrazivú tvár, a ten, kto reptá na sychravé vianočné dny v Čechách, nech vyrazí o zimnom čase práve do Moskvy. Jar a jeseň sú akési prechodné obdobia, kedy často prší a aj beztoho zamračení Moskovčania sa hádam mračia ešte viac ako inokedy. Do Moskvy vedú dve cesty, samozrejme ich je viac, no prípadný turista by sa mal cestovania autom skôr vyvarovať z mnohých relatívne podstatných dôvodov. Najbežnejšia cesta je letecká, končí na letisku Šeremetevo, ktoré zabezpečuje medzinárodné lety snáď do celého sveta, a predovšetkým do Ázie. Odvážnejší turisti zvolia cestu vlakom, napríklad rýchliky R209/22, ktorý vychádza z Prahy hl.n. vždy o 22:56 a R605/203. Oba spoje sú výhradne lôžkové, príp. ležadlové, druhý menovaný vychádza až z Chebu, čo je dané predovšetkým popularitou západočeských kúpeľov medzi ruskými návštevníkmi. Dve tisíc km dlhá cesta vlakom trvá podľa cestovného poriadku zhruba 30 hodín a cestovatelia si môžu z okien vlaku prezrieť Brest, Minsk a Smolensk. Populárne je tiež vlakové spojenie cez Berlín a Varšavu.
A sme v Moskve, na stanici Bielorusskaja alebo letisku Sheremetevo. Cesta do centra mesta, v spádovej oblasti ktorého býva asi 12,5 milióna obyvateľov, vedie cez sídliska, špinavé, neprehľadné a nekonečné. Tu žijú obyčajní Moskovčania, no obyvateľov mesta tvorí pestrý mix vyše stovky rôznych ázijských a európskych národností, takže je dosť nepresné tvrdiť, kto je pravý Moskovčan a kto nie. Jedno je však isté, byť obyvateľom tejto svetovej metropoly, je niečo viac, a verte tomu, že miestni vám to dajú najavo. Nemusíte sa však obávať, bežný turista sa stretne predovšetkým s povestnou slovanskou náklonnosťou a enormnou ochotou pomôcť, vrelou pohostinnosťou, za ktorú si však mnohí nechávajú náležite zaplatiť. Kto by sa chcel vydať na cestu do ktorejkoľvek časti Ruska na vlastnú päsť, bude si musieť pripraviť mnoho darčekov a úplatkov, bez ktorých sa snáď ani po tejto veľkej krajine cestovať nedá.
Zaujímavé, no nie až tak turisticky, miesto je starý Arbat, žijúci bazár a tržnica, nákupné centrum obyčajných ľudí, kde sa v mumraji predávajúcich a kupujúcich ľahko stratíte. Nový Arbat je naopak veľmi luxusná verzia starého trhoviska, dosť symbolický kontrast, pretože v novom už bežný Rus príliš nenakupuje, nemá za čo. Starý Arbat bol predtým zároveň centrom kultúry, umenia a literatúry, ktoré sa premenilo na pulzujúci blší trh, ktorý svojou atmosférou pripomína parížske trhy na brehoch Seiny. Tak ako Paríž, s ktorým bola Moskva na počiatku storočia silno spojená, sa aj táto metropola v ostatných 200 rokoch mohutne rozrástla, čo najlepšie dokumentujú hneď štyri mestské dopravné okruhy, ktoré na okrajoch prechádzajú cez novo vznikajúce sídliská a priemyselné zóny. Diaľničný obchvat a rýchlodráha tak kopírujú colné hranice mesta z 18. storočia. Zelený okruh záhrad sleduje líniu starobylého opevnenia a vnútorných okruh širokých bulvárov spútava samotný Kitaj gorod, historické centrum mesta, založené na pravouhlom pôdoryse, v strede ktorého sa rozkladá trojuholníková pevnosť ruskej ríše – Kremeľ. Ten sa spolu s presláveným Červeným námestím stal v roku 1990 svetovým dedičstvom UNESCO. História mesta siaha až do roku 1147, z ktorého sa dochovala prvá písomná zmienka. Vtedy pozval istý Jurij Dolgorukij svojho spojenca, novgorodsko-severského kniežaťa Svatoslava, na stretnutie do tvrdze, ktorú vo svojom pozývacom liste nazval Moskva. Tú potom knieža Jiří v súvislosti s posilňovaním obrany západnej hranice svojho kniežactva opevnil hradbami a priekopou, a asi netušil, že tak dáva vzniknúť pevnosti sovietskej diktatúry, teda Kremľu.
Toto slovo znamenalo v starom Rusku tiež mestský hrad alebo pevnosť, ktorou podľa dochovaných pamiatok aj bola. Podobné budovy s rovnakým názvom, avšak s malým „K“, malo takmer každé historické mesto na území Ruska, no ten moskovský Kremeľ je najslávnejší, a nie nadarmo sa tak stal baštou mnohých generácií panovníkov, ktorí za jeho múrmi riadili osud celej veľkej ríše. Vonkajšie múry moskovského Kremľa, vysoké 5 až 17 metrov, sú z pálených tehál. Celková dĺžka múrov, posilnených dvadsiatimi vežami, je vyše dva kilometre. Vnútri pevnosti sa potom nachádzajú najvýznamnejšie ruské kostoly, z ktorých vymenujme napríklad chrám Nanebovzatia panny Márie z 15. storočia a chrám Archanjela Michaela (Archangeľskij sobor), kde sa nachádzajú hrobky cárov. Okrem významných kostolov sa v Kremli dajú takisto vidieť krásna historická zbrojnica ako aj honosné paláce – napríklad – Boľšoj Kremljovskij dvorec , dokončený v roku 1849. Kremeľ, kde sa okrem osobných komnát cárov ukladajú aj nespočetné historické poklady ruskej ríše, postavili prevažne talianski majstri, ktoré sem povolal v 15. storočí cár Ivan III. Z tých čias sa zachovali aj mnohé ďalšie významné stavby v okolí Červeného námestia a na brehoch rieky, kde sa tiesnia vedľa funkcionalistických budov z prvej pol. 20. storočia.
Významné obdobie v histórii mesta bol rok 1712, kedy Petr I. vyhlásil za nové hlavné mesto konkurenčný Petrohrad a zároveň v Moskve bolo zakázané stavať kamenné domy. Napriek tomu si mesto uchovalo svoj ekonomický, politický a predovšetkým kultúrny význam. Ďalší z mnohých zásahov sa udial v roku 1812, kedy napoleonské vojská obsadili čiastočne opustené mesto, ktoré nechal ruský vojvodca Kutuzov vyprázdniť. Zvyšky obyvateľstva však mesto podpálili. Definitívna skaza sa dovŕšila po tom, ako vojská pri odchode z trosiek mesta, ktoré im neposkytlo ochranu ani potravu, zborili tak Kremeľ, ako aj mnohé ďalšie významné stavby. Podobný trend sa opakoval za vlády Stalina, kedy vzali za svoje mnohé krásne chrámy a kostoly, prekážajúce výstavbe monumentálnych pamätníkov a zjazdových palácov vtedajšieho zriadenia. Jeden z nich bol aj chrám – svätyňa Krista Spasiteľa, stavba ktorého trvala 45let za čias cára Mikuláša (Nikolaja) I., a vznikol ako poďakovanie božiemu synovi za to, že ochránil Rusov pred francúzskymi vojskami počas napoleonských ťažení. Tento monument existoval iba 48 rokov, keď ho v roku 1931 nechal Stalin zboriť a na jeho mieste mal vyrásť Palác sovietov, plánovaný ako najvyššia budova na svete, šesťkrát ťažšia ako vtedy najvyššia budova – newyorský Empire State Building a navyše ju mala korunovať Leninova socha trikrát vyššia (vyše 100 m) ako je Socha Slobody. Lenin mal mať v šírke ramien celých 32 m. Celková výška zamýšľanej stavby mala byť 415 m so 150 podlažiami... A teraz si predstavme, že by napríklad Napoleon nechal strhnúť Notre Dame a na jeho mieste nechal postaviť svoj pamätník, alebo Mussolini v tom čase nechal zrovnať so zemou baziliku Sv. Petra v Ríme. V ZSSR to možné bolo a navyše v čase, kedy nielen na Ukrajine zomierali milióny ľudí od hladu. Najvyššia stavba sveta sa však z politických dôvodov nerealizovala nekonala a na mieste, kde predtým chrám stál, vzniklo na popud Chruščova vonkajšie kúpalisko.
Červené námestie, jeden zo symbolov a hlavné centrum diania celej krajiny, ktorá tu donedávna pravidelne demonštrovala svoju silu na megalomanských vojenských prehliadkach. Námestie oddeľuje Kremeľ a Kitaj-gorod – historické jadro mesta s väčšinou pamiatok, ktoré bolo od 16. storočia obohnané hradbami. Pôvodne tu stáli drevené domy, no tie nechal cár Ivan III. dekrétom z roku 1493 strhnúť z dôvodu nebezpečenstva požiaru. Novovzniknuté priestranstvo sa stalo čoskoro trhoviskom. Red Square, ako ho poznáme dnes, svoju podobu získalo až na počiatku tohto storočia v ťažkých revolučných dobách pri zrode ZSSR. V roku 1929 tu vzniklo Leninovo mauzóleum, ktoré by každý Rus mal aspoň raz za život navštíviť. Dodnes je o ostatky prvého muža revolúcie záujem, a to predovšetkým z radov turistov, málokto však vie, že vedľa Lenina bol po svojej smrti v roku 1953 umiestnený aj nemenej veľký súdruh Stalin, ten sa však na rozdiel od svojho staršieho kolegu po čase akosi rozpadol, rovnako ako jeho kult osobnosti a neskôr aj celá ríša.
Netreba pripomínať Chrám Vasiľa Blaženého, architektúra ktorého symbolizuje spojenie Ruska s Európou a Áziou. Chrám postavili medzi rokmi 1555–1560 na príkaz Ivana Hrozného ako pripomienku víťazstva nad kazanským chánom, čo symbolizuje aj počet veží, presnejšie počet ôsmich viac menej samostatných kostolov, symbolizujúcich jednotlivé dny rozhodujúcich bojov o Kazaň. V roku 1588 k chrámu pristavali kaplnku Vasilija Blaženého, ktorá nakoniec dala celej stavbe jej druhé a teraz rozšírenejšie meno, nakoľko pôvodný názov bol Pokrovskij chrám na Rve. S nástupom boľševikov chrám v roku 1929 uzatvorili a zbavili zvonov. Obnovy prevádzky sa dočkal až na počiatku 90. rokov, kedy sa tu začali pravidelne konať pravoslávne omše.
Medzi ďalšie dominanty Moskvy patria vysielač, krásny a netypický pamätník vojvodcu a cára Petra I. Veľkého. Pokrok a úspechy pri dobývaní vesmíru pripomínajú sochy kozmonautov, najmä J. A. Gagarina a rakety Vostok. Pri parku Gorkého sa nachádza verná kópia raketoplánu Buran, ktorý však do vesmíru nikdy ľudskú posádku nevyniesol. Nad Moskvou sa okrem novo vznikajúcich prepychových mrakodrapov vypína aj majestátna Moskovská štátna univerzita M. V. Lomonosova, centrum ruskej vzdelanosti, ktoré pojme vyše 35 tisíc študentov a takmer 9000 vyučujúcich. Jedenásť absolventov tejto prestížnej školy získalo Nobelovu cenu. Na fakultách sídli spolu 350 samostatných katedier... Moskva má svoju atmosféru, dnes ju síce v popularite už predstihol severnejšie položený Petrohrad, no aj tak je tu bohatá kultúrna sféra, mnoho krásneho a ušľachtilého v kontraste každodenného sivého života veľkého národa. Moskva je predovšetkým centrum kultúry, Boľšoj teatr je svetoznáme vynikajúce divadlo, moskovské metro má snáď architektonicky najúchvatnejšie stanice vôbec a všetky tunajšie múzeá by ste za jednu návštevu mesta nestačili obehnúť – inu je to tu „vsjo baľšoje“! spracoval: Jan Chaloupka foto: Wikimedia Commons, Thomas Glau, Filtv, timsdad, Monedula, David Crawshaw, Stan Shebs, Laban66, Gérard Janot, Gérard Janot, Smack, Quistnix, Stan Shebs
Diskusia k článku (1) |
Súvisiace články
Cestou na Sibír – Jekaterinburg
Rusko, Moskva – na skok za Leninom
Rusko: Rostov – mesto pri jazere Nero
Rusko: Červené námestie, srdce Moskvy aj celej krajiny
Moskva: Rekonštrukcia Boľšoj teatr dokončená
Rusko: Zrušený zimný čas
Viete, že? NAJ sochy sveta II.
Bratislava: Letecké spojenie s Moskvou už každý deň
Svet: Cestovanie do vesmíru
Svet: Najdrahšie mestá
Bratislava: nové letecké spojenie s Moskvou
Cestou na Sibír - Novosibírsk
Tatarstanská Kazaň
Súvisiaca fotogaléria
Petrohrad – kolíska ruského baletu
Rusko: Moskva – kolíska národa
Lokácia:
Slovenská republika
Partneri:
Sprievodca:
Fotosúťaž:
Aktuality:
Nech vám Veľká noc prinesie veľa radosti, šťastia, zdravia, pokoja i splnených cestovateľských túžob.