www.infoglobe.sk » Mongolský Ulanbátar - srdce Ázie

Mongolský Ulanbátar - srdce Ázie

Publikované: 2.5.2011
Krátke nahliadnutie do hlavného mesta Mongolska, ktoré síce samo o sebe nie je nijako zvlášť zaujímavé, ale často býva východiskovým bodom pri cestách po Ázii. Všetko je odtiaľto tak nejako blízko. Berme však do úvahy, že Mongolsko zaberá plochu asi ako celá Európa...

V minulom diele sibírskeho putovania sme navštívili bajkalský Irkutsk, od ktorého je náš dnešný cieľ vzdialený takmer 36 hodín cesty, počas ktorej vlak zdolá trasu 1113 km. Lístok do druhej triedy, pretože iné tu ani v ponuke nie sú, Vás vyjde na 180 Eur. Doslova v srdci Ázie leží Mongolsko, jedno z najúžasnejších, najnedotknutejších území, rozprestierajúce sa od nepriestupných sibírskych lesov na severe po Čínsky múr na juhu.


Červený bohatier, tak znie doslovný preklad slova Ulanbátar, je pomenovanie, ktoré mesto získalo na počesť národného hrdinu Damdina Sükhbaatara. Jeho bojovníci po boku Červenej armády v máji roku 1921 oslobodili krajinu od teroru belogvardejských vojsk. História tohto územia je však omnoho staršia, pričom prvé zmienky o meste sú už z roku 1639, kedy sa tu usídlil vodca lámaistov – náboženskej skupiny tibetských budhistov, ktorého meno si snáď ani nie je možné zapamätať: Bogdgegén

V tej dobe sa však volalo Urga (v prekl. Hlavný stan). Dominantou bol veľký kláštor okolo ktorého sa pomaly začala rozrastať väčšia osada, ktorá postupne nadobúdala na význame ako správne centrum celej oblasti vonkajšieho Mongolska a to aj vzhľadom k strategickej polohe v blízkosti Ruska a Číny. V roku 1911 bol za výdatnej ruskej podpory vyhlásený Mongolský štát, ktorý bol však po niekoľkých rokoch opäť dobytý a získaný pod nadvládu Číny. O desať rokov neskôr od prvého vyhlásenia nezávislosti bolo mesto opäť krvavo získané na stranu Ruska a práve v týchto červenoarmejských bojoch sa aktívne zúčastnil onen hrdina Sükhbaatar, po ktorom bolo mesto od r.1924 tiež pomenované. Mongolsko sa stalo s definitívnou platnosťou ľudovou republikou. Vtedajšia metropola ale bola skôr rôznorodým zoskupením júrt a hlinených domčekov, než tepúcim centrom diania. Tým, čo tu vyniká dodnes, sú a boli budhistické chrámy so zlatými vežami, ktoré boli ako tŕňom v oku revolučným a bezbožným boľševikom. Mesto aj napriek svojej zjavnej skromnosti patrilo odnepamäti k významným obchodným križovatkám, a tak aj životnú úroveň postupom času vzrastala. Ruský vplyv však formoval Ulanbátar podľa svojich predstáv, takže tu vznikli nové sídliská, továrenské komplexy a vôbec celé mesto sa urbanisticky začalo podobať svojim ruským bratom, pričom vrcholom výstavby bol 20 kilometrový hlavný bulvár Mieru, tvoriaci os mesta, na ktorej sa usídlili ministerstvá, administratíva a vôbec všetky náležitosti patriace k hlavnému mestu. 

Dnešnú podobu Ulanbátaru najlepšie charakterizuje obrovský historický skok, ktorý krajina za posledných zhruba sto rokov urobila - ide o kurióznu zmes betónových tovární, jednotvárnych oprýskaných panelákov, nových obytných domov, starých chrámov a tradičných jurtovísk. Vztýčený bol aj obrí Sükhbaatarov pomník, vedľa ktorého spočíva v mauzóleu. Počas druhej svetovej vojny tu vzniklo aj centrum vzdelanosti v podobe univerzitného mestečka, rozkvitala tu kultúra aj všemožné odkazy na históriu v podobe múzeí či pamiatok stále hrdého mongolského národa. Súčasťou rozvoja bola aj masívna priemyslová výstavba továrenských komplexov, aj keď k najsilnejším odvetviam tu vždy patrilo obuvníctvo, potravinárstvo a predovšetkým textilný (kašmír) a kožiarsky priemysel.              
V hlavnom meste dnes žije skoro polovica obyvateľov Mongolska, ktoré je svojou rozlohou 1 564 116 km² veľké prakticky ako celá západná Európa.  Málokto by čakal, že Ulanbátar bude vzhľadom k svojej polohe najchladnejším hlavným mestom sveta s veľmi drsným vnútrozemským podnebím, ktoré by vzhľadom k relatívne južnej polohe a nijako výnimočnej nadmorskej výške 1300 m n. m. asi čakal málokto, aj keď vrcholy hôr obklopujúce mesto nezriedka čnejú nad hladinou dvoch tisíc metrov. Hlavným problémom dnešného mesta je okrem drsných prírodných podmienok a obmedzeného počtu pracovných príležitostí tiež nedostatok vody a podobne ako v celom vtedajšom ZSSR aj alkoholizmus.


Kočovníctvo je odnepamäti mongolským povolaním číslo 1. Jurty so stádami dobytka sa dodnes nachádzajú hneď za mestom. Dobrý výhľad na celú metropolu, ležiacu v údolí rieky Túl, je z rozpadajúceho sa pamätníka revolúcie a internacionálneho priateľstva so Sovietskym zväzom DZAJSAN na kopci nad mestom.
Na prehliadku Ulanbátaru bohato stačia 3-4 dni. Jeho hlavnou atrakciou je budhistický Kláštor Gandan (Gangantegčinlen chíd), jeden z niekoľkých skorších mestských kláštorov, slúžiaci tiež ako rezidencia pri návštevách dalajlámov. Tu sa ako v jedinom mongolskom chráme konali bohoslužby aj v rokoch socializmu. Sem boli sústredené staré rukopisy a ďalšie cirkevné predmety z kláštorov zničených komunistami. Zaujímavý je aj Kláštor Daščojlin a chrám Geser. Ak už sa rozhodnete do týchto končín vyraziť, obrňte sa trpezlivosťou a toleranciou k miestnym službám a ľuďom, ktorým je ďaleko bližšia typická ruská nátura, než ktovieaké ázijské snaženie – všetko tu má svoj čas a je to hlavne váš problém, keď máte pocit, že niečo nefunguje podľa pôvodných predstáv. Mongoli majú síce demokraciu, ale vládne tu predovšetkým lenivosť. Mestu chýba pokoj krásnej mongolskej krajiny i tep čínskych metropol. Panuje tu tak trochu nuda a tak je dobré čo najrýchlejšie vyraziť do terénu, džípom či odvážnejšie na chrbte koňa – keďže to je asi najtypickejšie a doslova národný dopravný prostriedok tohto sveta nekonečných šírych plání. Strava a náklady za ubytovanie sú relatívne nízke, ale musíte počítať s tým, že vyhliadka na koňoch bude skôr podľa sadzobníka turistických atrakcií, než o ktovieakej štedrosti či veľkorysosti miestnych…
Mesto je dobrou východiskovou pozíciou pre cesty na juh do púšte Gobi za tajomným Olgojom Chorchojom, či k náhorným plošinám Tibetu cez trávnaté pláne východného Mongolska alebo na západ k pohoriu Altaj. Severná časť Mongolska je zalesnená tajgou, západná je hornatá, na juhu sa rozprestiera púšť Gobi, východnú časť pokrývajú nekonečné stepi. Vysoká priemerná nadmorská výška (1560 m) určuje veľké rozdiely teplôt medzi letom a zimou a dňom a nocou, ale tiež nečakane rýchle zmeny počasia. Jeden deň môže byť slnečno a 30 °C, druhý zatiahnuté a 10 °C. Mongolsko má veľmi suché podnebie, takže väčšinou je síce slnečno, avšak aj veľmi prašno. Ak už si vyberiete Mongolsko ako cieľ svojej cesty, rovno sa rozlúčte s myšlienkou, že stihnete prejsť všetko, pretože vzhľadom k jeho rozlohe a malému počtu obyvateľov, plus minimálne rozvinutú cestnú sieť, to je prakticky nemožné. Väčšina ciest v Mongolsku sú len prašné cesty. Funguje tu autobusová doprava, ale väčšina cestovných poriadkov asi nikdy ani neplatila. Vlakových spojov je tiež pramálo a až na ten do Pekingu nestoja príliš za reč. A tak jedinou rozumnou voľbou je prenájom terénneho vozidla aj s vodičom, čo je síce drahšie, ale rozhodne sa to z hľadiska bezpečnosti oplatí viac, než cestovať na vlastnú päsť.

 

text: Jan Chaloupka

foto: všetko okrem púšte Brücke-Osteuropa, Gobi Zoharby 

preklad: Zuzana Megerssová



Diskusia k článku (0)


Súvisiace články

SVET: Turistami neobjavené krajiny
Publikované: 9.11.2020
Cestovanie sa po súčasnej pandémii dozaista zmení. Krajiny, ktoré boli doteraz turistami opomínané sa stanú ideálnymi destináciami na bezpečnú a pokojnú dovolenku. Kanadský informačný systém o cestujúcich eTA zostavil rebríček zo 170 krajín, ktoré sú z pohľadu množstva návštevníkov i hustoty obyvateľstva tie najvhodnejšie.


Lokácia:

Slovenská republika
Kalendár akcií:

Partneri:

Aj vďaka vám sme získali certifikát:

Dôveryhodná firma 2017

 

Sprievodca:

Fotosúťaž:

V tejto chvíli nie je žiadna súťaž aktívna. Predchádzajúce súťaže nájdete v našom archíve súťaží.

Aktuality:

27.3.2024
Portál Infoglobe vám s láskou a prianím všetkého najlepšieho želá tie najkrajšie veľkonočné dni.
Nech vám Veľká noc prinesie veľa radosti, šťastia, zdravia, pokoja i splnených cestovateľských túžob.
20.3.2024
Druhé tohtoročné číslo časopisu Krásy Slovenska prináša zaujímavý rozhovor s dobrovoľným horským záchranárom, horským sprievodcom a tatranským nosičom Štefanom Bačkorom, predstaví príťažlivosť Kysuckých bradiel a ponúkne aj cykloturistiku krížom-krážom Malými Karpatami.
1.3.2024
Nádherný klenot cisárskeho dedičstva, zámok Schloss Hof otvára svoju veľkolepú hlavnú sezónu 9. marca 2024. Jedinečný komplex budov s luxusne zariadenými zámockými komnatami, barokovými záhradami a rozsiahlym statkom na ploche takmer 70 hektárov, tvorí umelecký celok a pozýva na nezabudnuteľnú cestu časom.
Archív aktualit

Do osobitej pozornosti:

Oznamy a upozornenia pred cestovaním do zahraničia nájdete TU

 

(vrátane výskytu koronavírusu COVID-19 či vojnového konfliktu na Ukrajine).

.

Pridajte sa a súťažte!

Každý týždeň na facebooku nová súťaž o hodnotné ceny!

Najčítanejšie články:

Mobilná aplikácia :

aplikácia Infoglobe

stiahnuť zadarmo pre Androidstiahnuť zadarmo pre iPhone 

 

Interaktívne katalógy:

Ďakujeme:

Google hodnotenie

dnes:štvrtok 28. 3. 2024
sviatok:Soňa
dnes:
štvrtok 28.3.
10 °C
zajtra:
piatok 29.3.
8 °C

TIP: Pre vaše zariadenie je k dispozícii mobilná aplikácia INFOGLOBE, stiahnuť TU.

X

TIP: Pre vaše zariadenie je k dispozícii mobilná aplikácia INFOGLOBE, stiahnuť TU.

X